SPRIEVOD MASIEK
Jedno z najkrajších období roka, ktoré je plné tradičných zvykov, sú fašiangy. Čas bujarých zábav, veselia, kedy sa do hojnosti spievalo a tancovalo, jedlo a hodovalo. Nechýbali obľúbené zabíjačky a svadby. Fašiangy, ktoré nasledovali po vianočnom období a končili pred Veľkým pôstom, symbolizujú obdobie prechodu od zimy k jari. Obdobie fašiangov začína sviatkom Troch kráľov a končí o polnoci pred Popolcovou stredou.
Oslavované tými najrôznejšími spôsobmi sú na celom svete. Asi najpopulárnejším a najslávnejším fašiangovým sviatkom je karneval v brazílskom Rio de Janeiro. Na Slovensku majú fašiangy tiež najrôznejšie podoby – v závislosti od zvykov v jednotlivých regiónoch. Jeden zvyk je však všadeprítomný. Sprievod masiek nesmie chýbať žiadnym správnym fašiangom.
ZÁBAVY, VESELOSŤ, TANEC, SMIECH A VOŇAVÝ CHRUMKAVÝ PAMPÚŠIK
Na fašiangy končili priadky, ktoré vypĺňali neskorú jeseň a predvianočné obdobie. Cez fašiangy sa z napradených nití začínalo tkať. Do spoločnosti sa prijímali mládenci a dievčence, učni sa stávali tovarišmi a cechy volili nových cechmajstrov. Nechýbali tiež obľúbené hry a predstavenia, či rôzne tajomné obrady.
Fašiangy boli tiež sviatkom jedla. Na každej zábave sa stoly prehýbali od tradičných fašiangových dobrôt. Určite aj vy dobre poznáte vyprážané pečivo – šišky, pampúšiky, či fánky.
FAŠIANGOVÝ TUČNÝ ŠTVRTOK
K fašiangom sa viaže aj viacero pranostík. Jedna z nich hovorí „krátke fašiangy – tuhá zima“. Nielen preto sa všetci tešili, ak fašiangy trvali čo najdlhšie. Na dedinských tancovačkách bolo ideálne prostredie, kde si slobodné dievčence našli svojich ženíchov, mládenci vyvolili svoje nevesty. Ak boli fašiangy dlhé, hovorievalo sa, že sa vydajú všetky slobodné dievky, aj tie škaredé.
Zvláštnym dňom bol posledný štvrtok pred Popolcovou stredou. Volal sa aj Tučný štvrtok. V tento deň sa ženy správali neobvykle. Boli podráždené, voči mužom agresívne, popíjali v krčmách, tancovali a spievali na uliciach. Nuž svet bol vtedy celý „hore nohami“.
FAŠIANGOVÝ SPRIEVOD A UTORKOVÁ MUZIKA PRED POPOLCOVOU STREDOU
Keď nastane „Škaredá streda“, veselosti, muzike, harmonike je koniec. Ešte predtým si však dedinčania užívali najznámejší fašiangový zvyk – chodenie fašiangovníkov na koledu po domoch. Tu zavinšovali gazdinej, aby úroda a konope pekne narástli, aby bolo všetkého hojnosť a vytancovali všetky dievky v dome. Ako odmenu dostali fašiangovníci vajíčka, pálenku, klobásky, slaninu, koláče aj peniaze, aby bolo z čoho zaplatiť fašiangovú muziku. Mládenci – fašiangovníci, ktorí robili sprievod vždy v poslednú fašiangovú nedeľu, boli odetí do najrôznejších masiek. Najčastejšie sa prezliekali za ženy, prespanky s malým deckom, mladuchy a ženáčov, cigánky, alebo žobrákov, kováčov, drotárov, kominárov. Často nechýbali masky s vyobrazením zvierat, napríklad medveď, či cap. Fašiangový sprievod, čo ako strašidelne vyzeral, bol plný zábavy a veselosti, často parodoval svadobníkov, vysmieval sa z lenivosti, hlúposti a pýchy. Všetky postavy v sprievode symbolizovali plodnosť, ale aj smrť. V rukách nosili šabľu, alebo ražeň, na ktoré im dedinčania napichovali slaninku a klobásu. Zapichovanie ražňa symbolizovalo prepojenie medzi nebom a zemou.
Jeden z veľmi starých zvykov bol, že ak v pondelok, alebo utorok, pred poslednou fašiangovou nedeľou prišla dievka do krčmy odetá do bieleho rubáša, znamenalo to, že rodičia pustia a privítajú fašiangovníkov a muziku v dome a pohostia ich. Nikdy sa nemohlo stať, že by takýto dom obišli, pretože by to bola najväčšia urážka tejto rodiny.
TRADIČNÉ ŠAJBIANSKE PAMPÚŠIKY
Ako sme vyššie spomenuli, fašiangy sú aj sviatkom jedla. Mnohé tradičné recepty na obľúbené dobroty sa dedia z generácie na generáciu. My vám prinášame jeden z takých receptov, po ktorý sme zašli k jednej z našich starých mamiek „na Šajbu“.
Na tradičné Šajbianske pampúšiky potrebujeme: 25 dkg hladkej múky špeciál, 25 dkg polohrubej múky, 3 žĺtka, 60g masla, 40 g cukru, 1 kocku droždia, 2,5 dcl mlieka, lyžicu rumu a štipku soli.
Pripravíme si kvások – rozdrobíme droždie, primiešame 5 lyžíc vlažného mlieka a lyžičku cukru. V mise zmiešame múky, žĺtka, mäkké maslo a cukor. Pridáme kvások, rum a mlieko. Vypracujeme vláčne cesto (ak je veľmi hutné, zapracujeme po lyžiciach trochu vody). Cesto zakryjeme a v teple necháme vykysnúť.
Pampúšiky pražíme do ružova na rozpálenom masle, tuku, masti, alebo oleji. Naša starká ich najradšej praží v Cere. Hotové pampúšiky necháme odkvapkať na papierovom obrúsku a ešte horúce pocukrujeme.
ŠIŠKY NAŠEJ STAREJ MAMY
Ak by sa vám nepáčil recept na pampúšiky, máme tu ešte jeden, podobný a predsa iný. Na šišky našej starej mamy budete potrebovať: 60 dkg hladkej múky špeciál, 4 vajcia, 4 lyžice oleja, 3 dcl mlieka, 1 kocku droždia, 1,5 lyžice cukru, 3 lyžice rumu a šťavu z 1,5 citróna.
Pripravíme si kvások z droždia, ktoré rozrobíme s trochou vlažného mlieka a lyžičkou cukru. Potom vyšľaháme vajíčka a olej. Do misky vysypeme múku, pridáme vyšľahané vajíčka, kvások, rum, citrónovú šťavu a nakoniec mlieko. Vypracujeme cesto, ktoré potom zakryjeme a necháme v teple vykysnúť. Z cesta povykrajujeme šišky. Rozohrejeme si olej a šišky doňho vkladáme najprv vrchnou stranou. Zakryjeme pokrievkou. Keď ich obrátime na druhú stranu, už nezakryjeme. Upražíme doružova. Vyberáme na papierový obrúsok, aby sme ich zbavili prebytočného tuku. Nezabudneme posypať práškovým a vanilkovým cukrom.