Do priestoru Mestského hradu bola včlenená aj budova Pretória, čo je latinský názov, označujúci budovu veliteľstva, alebo politickej správy v Starom Ríme. V stredovekej Banskej Bystrici Pretórium predstavovalo sídlo mestskej správy – radnice.
Pôvodne drevená radnica bola postavená v priestore južne od farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie, medzi Barbakánom a dnes už neexistujúcou Mühlsteinovou baštou. Drevená stavba zhorela do tla pri veľkom požiari v roku 1500. Novú, murovanú budovu, nechal postaviť člen mestskej rady Vít Mühlstein. Radnica bola vstavaná do priestoru hradieb tak, že časť budovy prestupovala pred hradby. Táto časť bola zároveň podpivničená. Tu našli miesto tí, ktorí prekročili zákon. Nie všetci sa k svojim hriechom priznávali, a tým mal pomôcť spomenúť si majster kat so svojím hrôzostrašným náradím. V Pretóriu mali svoje pracovne richtár aj notár, dve radničné siene slúžili mestským radám a nachádzal sa tu tiež mestský archív.
V druhej polovici 16. storočia radnica prešla rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá jej dodala renesančný charakter. Pôvodné drevené vonkajšie pavlače nahradila murovaná arkádová loggia. Keď mesto v 18. storočí postihol ďalší ničivý požiar, značne poškodená budova Pretória spustla a chátrala až do začiatku 19. storočia, kedy sa sem nasťahovalo kráľovské katolícke gymnázium a neskôr chlapčenská ľudová škola.
Posledná rekonštrukcia starej radnice prebehla v roku 1944, kedy bol neskorobarokový interiér prestavaný v štýle funkcionalizmu. V roku 1955 tu bola otvorená prvá expozícia Múzea SNP, ktoré tu sídlilo až do vybudovania novej monumentálnej budovy v Kapitulskej ulici. Od roku 1969 patrí Pretórium Stredoslovenskej galérii (predtým Oblastná galéria Banská Bystrica). Prvú výstavu verejnosti sprístupnili už v nasledujúcom roku. Moderný výstavný priestor na troch podlažiach a v piatich sálach, je v súčasnosti využívaný na prezentáciu krátkodobých výstav aktuálnych foriem súčasného domáceho a zahraničného umenia.
