UČITEĽSKÝ ÚSTAV V BANSKEJ BYSTRICI
Katolícka učiteľská preparandia v Banskej Bystrici bola založená zásluhou Štefana Moysesa v roku 1856. Na tejto škole sa, ako na jednej z mála v tej dobe, vyučovalo okrem nemčiny a maďarčiny aj v slovenčine. Aj vďaka tomu zohrala učiteľská preparandia, v období silnej maďarizácie, významnú úlohu v procese národného uvedomovania a pri formovaní mladej slovenskej inteligencie. Vzdelávali sa tu nielen študenti z vyššej vrstvy, ale svoju šancu tu dostali aj chudobní študenti. Hoci preparandia fungovala len 16 rokov, získala si významné postavenie v príprave študentov pre učiteľské povolanie.
Učiteľskú preparandiu v Banskej Bystrici zatvorili v roku 1874. O niekoľko rokov neskôr dosiahla maďarizácia svoj vrchol, keď sa maďarčina ustanovila ako jediný vyučovací jazyk pre všetky vzdelávacie inštitúcie. Všetko zaklincovali Apponyiovské školské zákony, ktoré úplne utlmili akékoľvek snahy o pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne a národného povedomia Slovákov.
Učiteľský ústav opäť začal fungovať až po vzniku Československej republiky. Svoju novú existenciu si začal písať v roku 1919 ešte ako dievčenská preparandia, ktorá sa neskôr zmenila na mužský učiteľský ústav. V oboch prípadoch tu študovali chlapci aj dievčatá. Záujem o štúdium v Štátnom učiteľskom ústave bol veľký, preto vznikla potreba vybudovať pre školu vlastnú budovu. Nový školský rok 1934/35 už otvorili v nových priestoroch (dnes tu sídli Základná umelecká škola J. Cikkera na Štefánikovom nábreží). Štúdium v Učiteľskom ústave sa končilo absolvovaním skúšok učiteľskej spôsobilosti pre ľudové a meštianske školy. Podmienkou k pripusteniu ku skúške pre ľudové školy bolo vykonanie 20 mesačnej praktickej školskej služby. Skúšky pozostávali z písomnej a ústnej časti. Skúšky pre meštianske školy pozostávali z troch predmetov a tiež boli podmienené školskou službou – v trvaní 30 mesiacov. Súčasťou tejto skúšky bolo napísanie záverečnej práce a po jej schválení nasledovali ešte písomné a ústne skúšky.
V počiatkoch fungovania Učiteľského ústavu učili tu hlavne českí pedagógovia, ktorí „zalepili“ deficit slovenských učiteľov v prvých rokoch. V Banskej Bystrici pôsobili mnohí kvalitní pedagógovia, ktorí zároveň patrili medzi významné osobnosti z oblasti vedy, kultúry a umenia. Jedným z nich bol aj Viliam Figuš Bystrý – profesor hudby a hudobný skladateľ, ktorý práve počas pôsobenia v banskobystrickom Učiteľskom ústave skomponoval operu Detvan.
Medzi absolventov banskobystrického Učiteľského ústavu patrili aj mnohé významné osobnosti – hudobný skladatelia T. Andrašovan a A. Očenáš, spisovatelia F. Švantner a D. Štubňa Zámostský, či maliar J. Gálus a veľa ďalších.
ŠKOLY DNES
V súčasnosti máme 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Školskú, výchovno-vzdelávaciu, sústavu tvoria: predškolská výchova detí do 6 rokov v materských školách, 1. a 2. stupeň základných škôl, stredné školy a 4-ročné gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, dvoj-, troj- a štvorročné stredné odborné školy a vysoké školy, akadémie a univerzity. Všetky stredné školy, okrem SOU, končia pre študentov absolvovaním maturitnej skúšky. Stredné odborné učilištia sú ukončené výučným listom. Vysokoškolské štúdium končí diplomovou prácou a štátnou záverečnou skúškou.
NAŠE ŠKOLY
Medzi významné školy, ktoré pôsobili na území mesta patrila aj Štátna odborná škola kovorobná, ktorá bola založená v roku 1919. V roku 1936, najmä pod vplyvom elektrifikácie Slovenska, vznikol v škole nový – elektrotechnický odbor a škola zmenila názov na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú. Po skončení vojny pribudli ďalšie špecializácie – silnoprúdová, stavba elektrických strojov a prístrojov, rádiové spoje a rozhlas. Vtedy škola niesla názov Stredná priemyselná škola spojovej techniky a patrila medzi najmodernejšie školy v krajine. 50. výročie vzniku školy študenti už oslávili v novopostavenej budove v Hurbanovej ulici, kde sídli doteraz. Dnes ju poznáme ako Strednú priemyselnú školu Jozefa Murgaša.
- Vedeli ste že…
- V školskom roku 1965/66 sa uskutočnili v škole nevídané maturitné skúšky. Tie boli premietané formou priameho prenosu počas prvého pokusného vysielania školského televízneho okruhu. Verejnosť ich priebeh sledovala v obchodnom dome na námestí.
V roku 2019 oslávilo storočnicu Gymnázium Andreja Sládkoviča, ktoré bolo nástupníckou organizáciou Štátneho maďarského kráľovského katolíckeho gymnázia. Jeho pôvod sa datuje až do roku 1648, kedy bolo, v rámci rekatolizácie Uhorska, založené jezuitské a katolícke gymnázium. Počas svojej bohatej histórie škola odchovala veľa významných osobností. V jeho laviciach a katedrách sa vystriedali napríklad S. H. Vajanský, J. G. Tajovský, J. Murgaš, či z dôb nie až tak dávnych – V. Országh, M. Handzuš, P. Budaj, J. Kirschner, S. Simanová a veľa iných.
- Vedeli ste, že…
- Dňa 1. novembra 1876 sa pätica odvážnych študentov vtedajšieho banskobystrického Štátneho vyššieho katolíckeho gymnázia rozhodla, že položia na hrob básnika A. Sládkoviča v Radvani veniec, aby si v dobe zákazov uctili jeho pamiatku a takto vyjadrili protest proti pomaďarčovaniu. Podarilo sa im to presne o 22. hodine. Túto udalosť nasledovalo prísne vyšetrovanie a všetkým zúčastneným hrozilo vylúčenie. Zachránil ich jeden z nich – Ferko Klein, ktorý zobral celú vinu na seba a zo školy sám odstúpil.
Gymnázium J. G. Tajovského začalo svoju históriu písať po rozdelení Gymnázia na Nábreží Duklianskych hrdinov na dve samostatné školy, pretože o túto formu vzdelávania bol enormný záujem školákov. Prvý školský rok otvorili na tomto gymnáziu 1. septembra 1976 v 16-tich triedach. V školskom roku 1979/80 sa Gymnázium JGT stalo jedným z piatich gymnázií, ktoré boli zaradené do projektu novej koncepcie výchovno-vzdelávacej sústavy. Od školského roku 1991/92 sa v škole otvorila bilingválna slovensko-francúzska sekcia. V roku 2021 oslávi Gymnázium JGT 45. výročie založenia školy.
- Vedeli ste, že…
- Od roku 1993 je Gymnázium J. G. Tajovského pridruženou školou UNESCO
- V roku 2013 sa začal realizovať žiacky projekt „Kino v bazéne“ – letné kino na nádvorí školy, ktorý sa dodnes teší popularite (nielen) Banskobystričanov. Tento projekt získal ocenenie MOST pre najlepší projekt mladých.
Obchodná akadémia na Tajovského ulici privítala svojich študentov v školskom roku 2021/22 už 119 krát. Na prahu 20. storočia, v roku 1902, sa otvorili brány trojtriednej vyššej obchodnej školy, ktorá vznikla na podnet Obchodnej a priemyselnej komory. Svoju históriu začala písať ako Banskobystrická štátna vyššia obchodná škola. V roku 1905 dostala svoju prvú – novú budovu na Skuteckého ulici 11, ktorá sa stala jej domovom na 71 nasledujúcich rokov. Škola sa neskôr volala Štátna obchodná akadémia, Hospodárska škola, či Stredná ekonomická škola. V roku 1991 sa ustálil názov Obchodná akadémia.
- Vedeli ste, že…
- Škola začínala s technickou novinkou – jediným mechanickým písacím strojom, na ktorom sa pod dozorom učiteľa postupne striedali všetci žiaci. Na konci školského roku 1937/38 mala škola už 28 písacích strojov a uskutočnili sa aj prvé preteky v písaní na stroji.
- Banskobystrickú obchodnú akadémiu navštevovala v rokoch 1924-28 Margita Figuli, ktorá sa neskôr stala významnou slovenskou spisovateľkou.
V roku 1920 vznikla Verejná odborná škola pre ženské povolania. Dvojročnú školu navštevovali 14- a 15-ročné dievčatá po ukončení meštianskej školy. Od roku 1949 sa zriadila dvojročná nadstavba a škola zmenila názov na Vyššia sociálna zdravotná škola. Od roku 1952 je Zdravotníckou školou. Dnes ju poznáme ako Strednú zdravotnícku školu.
- Vedeli ste, že…
- V roku 1952 bol otvorený odbor zubný laborant. S vyučovaním ošetrovateľskej techniky však boli problémy kvôli nedostatku kvalifikovaných pedagógov pre tento odbor. Lekárske disciplíny vyučovali lekári z nemocnice.
- Študenti Zdravotníckej školy pomáhali pri dokončovaní stavby Nemocnice F. D. Roosevelta – vykonali prevažnú časť upratovacích prác pred spustením prevádzky. V roku 1981 dostala škola ocenenie za „Zásluhy o rozvoj Stredoslovenského kraja“ za 100 000 brigádnických hodín, odpracovaných v nemocničnom areáli.
Presne 24. marca 1942 vznikla v Banskej Bystrici Mestská hudobná škola, ktorá sa neskôr zmenila na Ľudovú školu umenia, aby sa napokon pretavila do Základnej umeleckej školy Jána Cikkera. Škola začínala v skromných pomeroch – s dvomi učiteľmi a 60 žiakmi. K hudobnému odboru pribudol v roku 1961 výtvarný odbor, v roku 1967 tanečný odbor a najmladšou zložkou je literárno-dramatický odbor, ktorý otvoril bránu prvým študentom v školskom roku 1979/80.
Svoje 50. narodeniny škola oslávila prijatím pomenovania podľa významného hudobného skladateľa a banskobystrického rodáka – Jána Cikkera. Súhlas dala škole skladateľova manželka, Katarína Cikkerová. V tomto roku – 1992, prvý krát škola organizovala Detský hudobný festival Jána Cikkera, ktorý každoročne láka do Banskej Bystrice talentovaných mladých umelcov z celého Slovenska. Súčasťou festivalu je aj Detská improvizačná súťaž. Od roku 2005 sa počas festivalu koná aj prehliadka prác žiakov výtvarných odborov ZUŠ pod názvom Maľovaná ZUŠ-ka.
- Vedeli ste, že…
- Budova, v ktorej ZUŠ-ka sídli, je Národnou kultúrnou pamiatkou. Na základe víťazného návrhu architekta Eduarda Bednárika bola postavená v rokoch 1932-1933. V tomto čase vznikli viaceré funkcionalistické budovy v meste: Národná banka, Národný dom, či sídlo Slovenskej energetiky.
- Špecifickým dekoratívnym prvkom na fasáde aj v interiéri budovy je keramický obklad –obľúbený materiál a akýsi „podpis“ architekta Eduarda Bednárika.
- Budova bola pôvodne postavená pre potreby Štátneho učiteľského ústavu, ktorý tu prvý krát vítal svojich študentov v roku 1934. Neskôr bola budova sídlom jediného gymnázia v Banskej Bystrici, aby sa nakoniec stala sídlom Základnej umeleckej školy Jána Cikkera.
NÁŠ TIP:
HISTORICKÁ ŠKOLA JOZEFA MISTRÍKA V ŠPANEJ DOLINE
Zasadnite do starodávnej lavice v unikátnej Historickej škole J. Mistríka v Španej Doline a vyskúšajte si, ako sa cítili žiaci v dávnej minulosti, keď tieto lavice „dreli“ deti miestnych baníkov… Škola je „živým múzeom“ v historickej budove z roku 1650, bohato vybavená historickými predmetmi ľudovej školy.
- Viac informácií: historickaskola.sk