Viete, čo pomenovanie „folklór“ znamená? Názov je odvodený od „folklore“ a symbolizuje – nič iné, ako „vedomosti ľudu“. Aké prosté a aké krásne, nie? Folklór – to je všetko to krásne, čo sa z minulosti prenieslo až do dnešných dní – či rozprávaním „z úst do úst“, prostredníctvom rôznych ochotníckych divadiel a ich predstavení, ale aj spoločenských udalostí v rôznych obdobiach roka, ktoré sú pre nás predstaveniami tradičnej ľudovej kultúry, no a folklór, to sú samozrejme ľudové piesne a ľudová hudba… Folklór má aj vlastnú spoločenskú vedu, ktorá sa venuje jeho skúmaniu a nazýva sa „folkloristika“.
Folklór je našou najväčšou pýchou, každá malá dedinka, či veľké mesto, všade majú svoj vlastný folklór. Folklór nám jednoducho koluje v krvi. Od dediny k dedine môžeme obdivovať pestrofarebné, nádherne zdobené kroje – tradičné ľudové odevy, hudbu, piesne a tance, ale aj architektúru, zvykoslovie a tradície, či nárečie. Folklór sa vo veľkom prezentuje na veľkých, a veľmi obľúbených, festivaloch – napríklad vo Východnej, Myjave, či Detve, kde sa konajú tie najväčšie folklórne festivaly.
ČO NA SEBA
Tradičný ľudový odev – kroj, označuje bežné oblečenie ľudí, ktorí sa takto odievali v minulosti predovšetkým v dedinskom prostredí a u ľudí, ktorí sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom.
Slovenský kroj mal na prelome 19. a 20. storočia viac ako 60 rozličných variácií. Kroje sa veľa krát líšili aj v rámci jednej obce. Kroj tak definoval ľudí a obec, odkiaľ pochádzajú. Kroj sa tak stal akýmsi komunikačným nástrojom. Na bežné nosenie boli určené jednoduchšie a praktické odevy, kroj mal však aj svoje slávnostné prevedenia. Výroba krojov trvala niekoľko týždňov. Pri zložitých – išlo hlavne o slávnostné kroje, zložené z mnohých častí, náročných na vyhotovenie, trvala ich výroba aj niekoľko mesiacov.
ŠATY ROBIA ČLOVEKA
Pomocou kroja sa dalo tiež určovať, či ho nosí slobodná/ý, či niekto, kto už má rodinu a deti. U žien sa kroj odlišoval po vydaji a tiež aj po povinutí prvého dieťatka. Slobodné dievky nosievali vo vlasoch stužky, vydaté mávali zohnutú ihlicu a vlasy prekryté čepcom. Mladí nosievali veselé svetlé farby, starší mávali kroje v tmavých odtieňoch.
Mužský odev tvorili hlavne plátenná košeľa, súkenné nohavice, rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov, či kožúšky, kožuchy a peleríny. K tomu čiapka a krpce, či iná obuv. Ženský odev sa skladal z plátennej spodnice, sukne, zástery, košele, rukávcov, súkenných trojštvrťových kabátov, kožúškov a kožuchov, čepca a krpcov, či inej obuvi. K tomu bol tiež dôležitý dobre zvolený účes. Ženy nosili vlasy zväčša dlhé, zviazané do pevného uzla, či konského chvosta alebo vrkoča.
Kroje sa líšili množstvom dekoratívnych prvkov aj farebnosťou. Najlepším rozlišovacím znakom bola výšivka, ktorá sa odlišovala v tkanivách, čipkách, šnurovačkách, ornamentike aj farebnosti.
Na podobe krojov sa podpísali dostupné suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, ale aj náboženstvo, styk s cudzinou, či s historickou módou vyšších vrstiev. Materiál, z ktorého sa kroj vyrobil, určovali prírodné podmienky a potreby. Často sa využívali kože a kožušiny, ľan, konope a ovčia vlna.
KOŠEĽA NAD PUPKOM
Viete, prečo sú niektoré košele na krojoch krátke a iné zas dlhé? Jedna povesť hovorí o tom, ako ľudia prišli ku krátkym košeliam. Na Vígľašskom zámku sa konala veľká hostina, kde sám dobrotivý kráľ Matej, pozval k stolu aj prostý ľud. Ľudia sa veľmi potešili, že sa dosýta najedli a keďže im bolo ľúto zvyšné jedno vyhodiť, rozhodli sa odniesť si ho domov – v košeliach. Kráľa Mateja to tak nahnevalo, že rozkázal tie košele im odstrihnúť, aby jedlo nikam nemohli vziať.
DO KOČA AJ DO VOZA…
Dnes sa už kroj na bežné nosenie neoblieka. Vytlačilo ho zo života iné oblečenie. No stále sa nájde dosť ľudí, ktorí kroje opatrujú a pri rôznych príležitostiach si ho hrdo oblečú. A pre niektorých je stále súčasťou ich bežného dňa. Kroje, ak sa v rodinách uchovali, opatrujú sa a dedia z pokolenia na pokolenie. Mnohí z nás ho však už môžu obdivovať len v múzeách, či pri vystúpeniach ľudových súborov.
FOLKLÓR V BYSTRICI
Tradície v meste pod Urpínom uchovávajú a obyvateľstvu prinášajú folklórne súbory a ľudové hudby. Medzi najstaršie a najslávnejšie bystrické folklórne súbory patrí Folklórny súbor Urpín, ktorý na scéne pôsobí už takmer 65 rokov.
FS Urpín sa zameriava predovšetkým na folklór z oblasti Horehronia a Podpoľania, program často dopĺňajú aj prvky z iných oblastí Slovenska – Myjavy, Zemplína, Šariša… Na svojom konte majú folkloristi z Urpína už viac ako 2100 vystúpení v 28 krajinách v Európe, Amerike, Afrike a Ázii. Súbor absolvoval 69 zahraničných zájazdov s 250 vystúpeniami.
Umelecké teleso založili miestni nadšenci, v roku 1957 pod názvom „Krajský súbor piesní a tancov pri Krajskom dome osvety v meste Banská Bystrica“. Ich snahou bolo vytvoriť reprezentačné krajské teleso, stvárňujúce folklórne bohatstvo vtedajšieho banskobystrického kraja a regiónov Horehronie a Podpoľanie. Hlavným zakladateľom a choreografom, dlhoročným umeleckým vedúcim zároveň, bol Ján Husárik.
Prvé verejné vystúpenie sa uskutočnilo v roku 1958. Vystúpenia boli natoľko úspešné, že súbor bol ako jeden z prvých na Slovensku, poverený reprezentovať na Medzinárodnom folklórnom festivale vo francúzskom Nice. A práve vtedy bol súbor premenovaný podľa vrchu Uprín, ktorý sa čnie nad Banskou Bystricou. V súčasnosti tvorí súbor približne 50 členov, ktorých spája láska k folklórnemu dedičstvu našich predkov. Súbor vychoval niekoľko generácií nadšených folkloristov – tanečníkov, hudobníkov a spevákov. Mnohí zostali folklóru verní dodnes. Folklórny súbor Urpín sa dostal do povedomia Slovákov aj vďaka folklórnej šou RTVS „Zem spieva“, v ktorej sa stali celkovými víťazmi.
Len o rok neskôr ako Urpín, v roku 1958, vznikol Folklórny súbor Partizán. Názov súboru podčiarkuje prepojenie tradícií minulosti s históriou Slovenského národného povstania, ktoré malo svoju kolísku v Banskej Bystrici. Partizán je zameraný na umelecké stvárnenie hodnôt tradičnej ľudovej kultúry regiónov stredného Slovenska – najmä Horehronia, Podpoľania, Gemera, Liptova, Oravy a Kysúc. Hlavným cieľom a poslaním súboru je byť dobrým reprezentantom slovenského ľudového umenia s osobitým štýlom a snahou zachovávať čistotu folklórnych prejavov. Dáva tiež veľký dôraz na výchovu mladých ľudí k úcte k tradíciám slovenského ľudu. Súbor sa z pomerne malého kolektívu rozrástol na veľkú skupinu folkloristov a dnes patrí medzi popredné umelecké telesá v rámci celého Slovenska. Umeleckému súboru Partizán tlieskali diváci v 263 mestách v 24 krajinách Európy, Ázie, Afriky aj Ameriky.
Folklórny súbor Bystrina, bol založený v roku 1980, kedy sa poverením Domu kultúry v Banskej Bystrici zlúčili viaceré menšie folklórne súbory a vytvorili tak jedno reprezentačné teleso. Bystrinu založili Tibor Sedlický a Anna Strečková, v spolupráci s mladým tanečníkom a choreografom Jánom Pivoluskom, ktorý so sebou pritiahol niekoľko talentovaných mladých ľudí. Súbor sa zameriava na prezentáciu tancov z takmer celého Slovenska. V ich repertoári nájdete tance z Podpoľania, Horehronia, Zemplína, Šariša, Terchovej, Gemera, Goralského územia, Liptova a Myjavy. Súčasťou súboru je tanečná, hudobná, inštrumentálna a spevácka zložka. Folklórny súbor sa pravidelne objavuje na domácej aj zahraničnej folklórnej scéne.
Svoje reprezentačné teleso má aj Univerzita Mateja Bela. Folklórny súbor Mladosť vznikol v roku 1961, keď sa otvoril v Banskej Bystrici inštitút, na ktorom sa po prvý raz v histórii mesta umožnilo štúdium hudobnej výchovy pre učiteľov ZDŠ. V tom čase pracovala tanečná zložka súboru pod vedením PhDr. Boženy Kovaľovej, bývalej členky súborov Lúčnica a Technik. Práve ona zapálila oheň v študentoch a ten dodnes nevyhorel. V roku 1992 získala Mladosť titul Laureáta Akademickej Nitry.
Členmi súboru sú odchovanci bystrických folklórnych súborov aj študenti UMB. Členovia tak pochádzajú z rôznych regiónov Slovenska, čo repertoáru umeleckého súboru dodáva pestrosť, širokú paletu tvorivej činnosti a skvelú atmosféru. Tvorba UFS Mladosť spočíva v spracovaní pôvodného materiálu a v osvojení si tanečného štýlu. Súbor sa prestavil na mnohých festivaloch po celom svete, napríklad na Sicílii, v Mexiku, Borneu, Taiwane, Filipínach, či Austrálii. Vo svojom repertoári majú tance a piesne zo Šumiaca, Telgártu, Poník, Detvy, Zemplína, Myjavy, Liptova, či Tekova a z mnohých ďalších regiónov.
AJ DETI MILUJÚ FOLKLÓR
V roku 1972 vznikol, na pôde Základnej školy na Mládežníckej ulici, Detský folklórny súbor Radosť. Tvoria ho štyri základné zložky – tanečná, hudobná, spevácka a inštrumentálna. DFS pracuje v mestskom prostredí, kde deti živý folklór nezažili, spoznávajú ho v súbore a mnohých ich doslova fascinuje. Súbor sa zaoberá najmä folklórom z oblasti Horehronia, Podpoľania, Liptova, Hontu, ale aj východného a západného Slovenska. Vo svojom repertoári má približne 20 choreografií a detských hier. Súbor tvorí okolo 70 detičiek vo veku 4 až 16 rokov, väčšinou z mesta, ale aj z blízkeho okolia. Mnohí tanečníci, ktorí začali svoje pôsobenie v Radosti, sa neskôr uplatnili vo významných folklórnych súboroch, viacerí aj v Lúčnici a SĽUK-u.
Zakladateľkou súboru bola Elena Hlasicová, ktorá súbor viedla 40 rokov. Viedla aj FS Urpín, kde pôsobila 15 rokov. Je autorkou mnohých tanečných a hudobných choreografií, v súbore vychovala viac ako tisícku mladých folkloristov. V súčasnosti súbor vedie Mgr. Zuzana Ružinská, bývalá členka FS Urpín.
V roku 1980 vznikol, pri otváraní nového Domu kultúry, Detský folklórny súbor Prvosienka, zároveň so založením Folklórneho súboru Bystrina. Práve sem putovala väčšina odchovancov z DFS. Deti sa stretávali v Dome kultúry takmer 30 rokov. V súbore sa učili tancovať, spievať a hrať. Často sa stávalo, že mládežníci, súci už do „veľkých“ folklórnych súborov, nechceli odísť, chceli zostať v Prvosienke. Pre súbor prišli ťažké časy po predaji Domu kultúry, kedy prišli o domovskú scénu. V roku 2008 si zobral súbor na starosť Alexander Daško a odvtedy DFS zastrešuje Ľudová umelecká škola Lavuta. Súbor sa zameriava na prezentovanie ľudových tancov a spevov z Horehronia, Podpoľania, Hontu, Myjavy, Kysúc a ďalších. Objavuje sa na domácej folklórnej scéne, ale vystupovali už aj v Čechách, Bulharsku, Taliansku, Chorvátsku, Maďarsku, Turecku, Macedónsku, Čiernej Hore a mnohých iných krajinách.
Jedným z najmladších súborov je Detský folklórny súbor Matičiarik, ktorý vznikol v roku 1990. Súbor sa špecializuje hlavne na spojenie tanečných a speváckych prejavov a ľudového divadla tak, ako to bolo v pôvodnej ľudovej kultúre zaznamenávané. Dôraz kladie na prítomnosť etnografiky. Zakladateľkami súboru sú PhDr. Zuzana Drugová a PhDr. Erika Mesíková. O pôsobenie v súbore bol enormný záujem, preto sa rozdelil do troch vekových kategórií, v ktorých pôsobí dokopy vyše 150 detí vo veku 4 až 15 rokov. So súborom spolupracuje Ľudová hudba Sedmokráska. Súbor vystupuje na mnohých scénach doma aj v zahraničí – precestovali už prakticky celú Európu, kde úspešne reprezentujú slovenský folklór.
KRÁČANIE V STOPÁCH SLOVENSKÝCH TRADÍCIÍ
Slovenským tradíciám je venované nádherné podujatie Slovenský deň kroja, ktoré sa prvý krát uskutočnilo v roku 2018 počas tradičného Radvanského jarmoku. Podujatie pre všetkých, ktorí sú očarení tradičným slovenským folklórom, alebo objavujú krásy nepoznaného. Práve tu spoznávame spoločne nádherné zvyky a tradície, ľudové tance a piesne z celého Slovenska. A práve tu si do sýtosti vychutnáte krásu ľudových krojov a naše bohaté kultúrne dedičstvo. Na Radvanskom jarmoku sa počas prvého ročníka objavilo 2679 ľudí, o rok neskôr to už bolo 3882 krojovaných – nielen účinkujúcich, ale aj návštevníkov Radvanského jarmoku. Ľudové tradície a folklór, autentické ľudový zvyky sa aj naďalej darí úspešne priblížiť dnešným mladým a viac zasadiť do dnešného moderného sveta.
Úvodná fotografia: FS Urpín