Historické jadro mesta Banská Bystrica je pretkané pamiatkami úzko spätými s dejinami mesta. Historický okruh vás prevedie práve po týchto najkrajších a najzaujímavejších pamiatkach. Začína na Námestí SNP, kde stojí Hodinová veža (02). Koncom 19. storočia sa narušila statika veže a objavili sa na nej trhliny. Postupne sa odklonila od zvislej osi až o 68 cm. Preto ju dnes Banskobystričania poznajú aj ako „Šikmú vežu“.
Iba pár krokov od veže pokračuje okruh do Hradného areálu (01) – Národnej kultúrnej pamiatky z 12. – 13. storočia, ktorá je súborom sakrálnych, ale aj svetských objektov: Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Pisárska bašta, Kostol sv. Kríža, Matejov dom, Banícka bašta, Farská bašta, Barbakan s vežou, Radnica – Pretórium. Z Hradného areálu prejdeme Krížnou ulicou k budove bývalého Župného domu (10) – ktorá od roku 1962 slúžila ako Mestská verejná knižnica. V roku 1969 jej Ministerstvo kultúry udelilo štatút Štátnej vedeckej knižnice. Lazovnou ulicou prichádzame na Námestie SNP, zvolíme smer doprava a za krátku chvíľu môžeme obdivovať Beniczkého dom (08) – ktorý vznikol po roku 1660 viacnásobnou prestavbou a spojením dvoch gotických domov. Na renesančnom portály je sentiványiovský erb s postavami dvoch baníkov v slávnostných rovnošatách. Poschodie zdobí arkádová unikátna loggia, ktorá má šesť oblúkov.
Z námestia prechádzame na Dolnú ulicu k Bethlenovmu domu (14), ktorý je sídlom Stredoslovenskej galérie. Bol postavený na mieste staršej budovy okolo roku 1556 a autorstvo sa pripisuje majstrovi Pankrácovi. V roku 1620 v ňom zvolili Gabriela Bethlena, sedmohradské knieža, za uhorského kráľa. Na konci Dolnej ulice stojí Kostol sv. Alžbety (15), ktorý postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv. Alžbety je dielom Jozefa Murgaša (1864 – 1929), rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie.
Z Dolnej ulice prejdeme na Kuzmányho ulicu, kde budeme prechádzať okolo budovy Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB (44), v ktorej sídlilo dievčenské gymnázium. Od tejto budovy je to len na skok do Národnej ulice, ktorá ponúka množstvo zaujímavostí. Prvou je budova Štátnej opery a Hotel Národný dom (13), ďalej budova Národnej banky Slovenska (45) a Park Jozefa Dekreta Matejovie (lesného inžiniera) (46), v ktorom je umiestnená aj jeho busta. Národnou ulicou prichádzame opäť na Námestie SNP a zastavíme sa pri budove Riaditeľstva Štátnych lesov – Kammmerhof (07). V tomto meštianskom dome na Námestí SNP č. 8. sa okolo rokov 1450 až 1870 nachádzal jeden z troch pivovarov v Banskej Bystrici.
Predposledným bodom historického okruhu je Thurzov dom (06). Patrí medzi najznámejšie domy na námestí. Je to 3-podlažný meštiansky palác zo začiatku 16. storočia. Patril Thurzovsko-Fuggerovskej ťažiarskej spoločnosti. V interiéri sú vzácne gotické portály, drevený trámový strop, nástenné maľby Zuzany v kúpeli a Posledný súd v tzv. Zelenej sieni, ako aj anjouovský a korvínovský erb. V súčasnosti je sídlom Stredoslovenského múzea. Pri Muhlsteinovom dome (05) – budove novej Radnice sa končí putovanie po histórii mesta. V tomto dome dnes sídli Informačné centrum mesta Banská Bystrica a budova slúži na reprezentačné účely.
Námestie SNP (Hodinová veža) – Hradný areál – Lazovná ulica (Župný dom) – Námestie SNP (Beniczkého dom) – Dolná ulica (Bethlenov dom, Kostol sv. Alžbety) – Kuzmányho ulica (budova FPV a MV UMB – bývalé dievčenské gymnázium) – Národná ulica (budova Národnej banky, Štátna opera, Hotel Národný dom, Park Jozefa Dekreta Matejovie) – Námestie SNP (Čierny obelisk, budova generálneho riaditeľstva Lesy SR š.p. – Kammerhof, Thurzov dom, Radnica)
