Banská Bystrica je bohatá na sakrálne pamiatky. V historickom centre mesta, ale aj jeho tesnej blízkosti ich môžete obdivovať hneď niekoľko. Sakrálny okruh začína na Námestí SNP a smeruje na Námestie Štefana Moysesa, kde stojí Kostol Nanebovzatia Panny Márie (01), ktorý je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu, ktorého vznik nevieme presne datovať. Predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici XIII. storočia, jeho vznik sa spomína v roku 1442. Pokračujeme ku Kostolu sv. Kríža (01) pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský, bol v roku 1492 pristavený k múru hradného opevnenia a Pisárskej bašte. Ďalej sa presunieme k Evanjelickému kostolu (12) situovanom na Lazovnej ulici. Kostol bol postavený v rokoch 1803-1807 na mieste pôvodného dreveného artikulárneho kostola. V centrálnom priestore lode je umiestnený stĺpový oltár s obrazom Krista od maliara Daegeho, ktorý daroval cirkvi pruský kráľ Fridrich Wilhem IV.
Okruh pokračuje ku Kostolu sv. Alžbety (15) na Dolnej ulici, ktorý postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík v roku 1605 vyhorel. Zachovala sa z neho iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv. Alžbety je dielom Jozefa Murgaša (1864 – 1929), rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie.
Ďalším bodom sakrálneho okruhu je Kalvária na Urpíne (19). Pôvodná vrcholová kaplnka niesla meno Svätého hrobu a podľa zachovaných dokumentov ju dokončili v roku 1713. Portál kostola kedysi dotvárali už nezachované reliéfy. Na dnešných reliéfoch na pravej a ľavej strane portálu sú dve postavy anjelov, ktorí držia erby mesta a Banskobystrickej diecézy. Celý historický komplex zahŕňa tieto objekty: osem kaplniek krížovej cesty, kostolík – pôvodná kaplnka Božieho hrobu – od 28. septembra 2008 Kostol Povýšenia svätého kríža a lipová aleja známa aj ako „Urpínska aleja“. Predposledným bodom okruhu je Kostol sv. Františka Xaverského (04) na roku Námestia SNP a Kapitulskej ulice. V rokoch 1695 – 1701 najprv jezuiti postavili svoje kolégium a v roku 1702 začali so stavbou kolegiálneho Kostola sv. Františka Xaverského. Kostol bol dokončený v rokoch 1709 – 1715, slávnostne ho 24. septembra 1715 konsekroval biskup Lukáš Natale zo Stoličného Belehradu, ostrihomský auxiliár.
Barokový Mariánsky stĺp (03) z roku 1719 uzatvára sakrálny okruh. Stĺp bol postavený na znak vďaky Panny Márie na záchranu pred morovou epidémiou. Koncom 19. storočia bol opravený a horná časť a socha Panny Márie boli prestavené v klasicistickom štýle. Celý stĺp je vysoký vyše 13,2 m a pozostáva z pätky, drieku a hlavice, na ktorej je umiestnená 245 cm vysoká socha Panny Márie. Autor pôvodného diela nie je známy.
Námestie SNP – Námestie Štefana Moysesa – Kostol Nanebovzatia Panny Márie – Kostol sv. Kríža – Evanjelický kostol – Kostol sv. Alžbety – Kalvária na Urpíne – Kostol sv. Františka Xaverského – Barokový Mariánsky stĺp – Námestie SNP
