NAJKRAJŠÍ MESIAC V ROKU, KEĎ PRÍRODA OŽÍVA
Máj je mesiac, kedy sa všetko vôkol nás prebúdza k životu, všetko kvitne a rozvoniava. Máj je označovaný ako mesiac lásky, no podľa povery by sa v máji nemali uzatvárať manželstvá, pretože pre zamilovaných, ktorí sa sobášia v máji, to znamená nešťastie a ich manželstvo údajne dlho nevydrží.
O ľuďoch narodených v máji sa hovorí, že rýchlo šedivejú, sú to však veľmi dobrosrdeční ľudia, ktorí veria v lásku a rýchlo ju v sebe dokážu roznietiť.
MÁJOVÉ ZNAMENIA LÁSKY
Hneď prvý májový deň je zároveň aj sviatkom práce, ktorý sa u nás v minulosti slávil veľkými prvomájovými sprievodmi. Prvýkrát sa však tento sviatok slávil veľkým sprievodom a ľudovou zábavou ešte oveľa skôr, už v roku 1890 v časoch Rakúsko-Uhorska.
Predvečer prvého mája sa stavali tzv. máje. Pod rúškom noci, potajomky, postavili mládenci máj svojej vyvolenej. Bol to vysoký, štíhly kmeň, na vrchole zdobený malým stromčekom s venčekom a farebnými stužkami. Máj postavil mládenec svojej milej na znak toho, že to s ňou myslí vážne a vyjadril takto úctu dievčine aj jej rodine. Za postavenie mája dostal mládenec odmenu. Dievčina mu darovala pripravené pierko, ktoré mu zastokla za klobúk. Mládenci často dostávali aj malú výslužku a peniaze, za ktoré sa potom pripravovala zábava. Dievčence, ktoré nemali svojho milého a mali viac ako 20 rokov, dostávali do okna vetvičky, pretože ich považovali za staré dievky, ktoré boli často veľmi protivné. Takéto dievčence nedostali nič.
Máj predstavoval mužský prvok, ktorého vztýčenie symbolizovalo prebudenie plodnosti. Na vrchol sa vešal venček, ako symbol ženskej sily a prepojenia muža a ženy, znázorňujúce posvätné milovanie. Máj staval mládenec svojej milej pred domom kde bývala a skladal sa v poslednú májovú nedeľu. Tento zvyk len v trošku inej podobe sa dodržiaval už za čias Rimanov, ktorí si pred svoje domy stavali stromčeky na ochranu pred zlými duchmi, čarodejnicami a chorobami.
Zaľúbení obľubujú prvý máj tiež kvôli tradícii, ktorá hovorí, že bozk pod rozkvitnutou čerešňou je symbolom večnej lásky.
FILIPO-JAKUBSKÁ NOC PLNÁ ČAROV
Noc z 30. apríla na 1. mája je známa ako Filipo-Jakubská noc, patriaca čarodejniciam. Tie sa počas tejto noci stretávali a dohadovali spoločnú stratégiu, ako zničia čo najviac miest v dedine, najlepšie také, kde urobia čo najväčšiu škodu. Zameriavali sa napríklad na polia s čerstvo vysadenými rastlinami. Gazdom tak neostávalo nič iné, iba sa stretnúť na jednom mieste a potom prechádzať celou dedinou a robiť veľký rámus, a tak vyplašiť všetky strigy v dedine. Za účinné tiež považovali položiť konáriky z borievky
nad dvere, či pod strechu, alebo zapichnúť ich do hnojiska. Na cestu ešte zvykli hospodári uložiť prekrížené metly a dobytok zas ochránili vešaním girlánd, poskladaných z kvetov a byliniek, do rohov stodoly.
Vzácna moc sa pripisovala prvomájovej rose, ktorá vraj pomáhala pri bolestiach a používala sa na ošetrenie pokožky. Májový dážď, hlavne v prvých siedmich dňoch mesiaca, predznamenával dobrú úrodu. Vodu z týchto májových dažďov zbierali dievčence ako osvedčený kozmetický prostriedok.
SVIATOK SV. FLORIÁNA A DEŇ HASIČOV
Florián je patrón našich hasičov. Oslavuje sa 4. mája, kedy hasiči vzdávajú Floriánovi úctu a snažia sa priblížiť svoju prácu aj širokej verejnosti. Hasiči usporadúvajú Dni otvorených dverí a otvárajú brány hasičských zborov, aby ukázali, aká je ich práca krásna, ale aj nebezpečná.
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov a hutníkov. Je tiež ochrancom pred neúrodou, búrkou a veľkým suchom. V Rakúsku je po ňom pomenované mesto. Zobrazoval sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke držiaci zástavu a v pravej nádobu na vodu, ktorou zalieva horiaci dom.
Svätý Florián sa narodil koncom 3. storočia, za vlády rímskeho Diokleciána v Cetii. Bol vojakom a neskôr získal hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légií. V roku 304 sa postavil na obranu 40 kresťanských legionárov, zatknutých a uväznených v Lorchu. Za to uväznili aj jeho samotného a odsúdili ho na smrť. Popravili ho 4. mája 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu priviazali mlynský kameň a hodili ho do rieky. Podľa legendy jeho telo vyplavila voda na skalu, kde ho našla vdova Valéria. Floriánove ostatky sa našli v 13. storočí. Časť jeho relikvií daroval pápež Lucius III. mestu Krakov, kde sú uložené od roku 1183. Ostatky svätca sa nachádzajú aj v relikviári Svätovítskeho chrámu v Prahe.
Kult patróna hasičov bol postupne rozšírený po celej Strednej Európe, kde sa na počesť Floriánovi postavilo množstvo sôch s jeho vyobrazením a na ochranu pred požiarmi. Florián sa objavuje aj na priečeliach domov, v erboch, na pečatiach, rázcestiach a najmä na hasičských zbrojniciach.
So sv. Floriánom sa spája niekoľko legiend. Hovorí sa, že Florián zachránil nemecké mesto Norimberg pred požiarom v ôsmom storočí, alebo, že zachránil istého uhliara, ktorý spadol do ohňa.