VÍŤAZSTVO SVETLA NAD TMOU
Dvadsiaty štvrtý júnový deň patrí všetkým mužom s krásnym menom Janko. Meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“. Nositeľom tohto mena bol Ján Krstiteľ, ktorý sa narodil 24. júna. Svätý Ján je patrónom kožušníkov, remenárov a pastierov.
U nás sa sviatok tohto svätca spája s jedným z najdôležitejších pohanských sviatkov – oslavou letného slnovratu. Noci okolo prvého letného dňa a najmä Jánskej noci sa pripisujú dodnes silné magické schopnosti. V minulosti ľudia považovali toto obdobie za víťazstvo svetla nad tmou. Hlavným nástrojom osláv bol oheň a jánske vatry, pomocou ktorých sa snažili privolať blahodarný dážď. Popol z jánskej vatry rozsypaný po poli, mal zas ochrániť úrodu.
Svätojánske ohne sa pálili v noci z 23. na 24. júna na vŕšku alebo stráni nad dedinou. Hrala hudba, tancovalo sa, spievalo a hrali sa hry. Mládenci vatru preskakovali. Verili totiž v očistnú silu ohňa a ochrannú moc pred chorobami a smrťou. No preskočiť jánsku vatru si vyžadovalo predovšetkým veľkú dávku odvahy a šikovnosti. Uhlíky z vatry si ľudia nosili aj domov, aby do domácnosti doniesli nový oheň s liečivými účinkami.
SVÄTOJÁNSKE BYLINKY
Nemôžeme, samozrejme, obísť magickú moc byliniek v jednu z najčarovnejších nocí roka. Dievčence v tento deň vili vence z deviatych druhov liečivých byliniek, ktoré si nazbierali v predvečer Jána. Kým venček nebol hotový, dievčina sa nesmela otočiť a ani slovko prehovoriť. Takto uvité venčeky potom hádzali do koruny stromu. Ak sa venček zachytil na vetvičke, bolo to pre nich znamením, že do roka a do dňa ich čaká svadba. Ak sa venček nezachytil a dievčence ho opakovane hádzali, za každý pokus, kedy venček spadol si zarátali ďalší jeden rok slobody. Z byliniek si na Jána pripravovali aj nápoje lásky.
Pri zbieraní liečivých byliniek si však ľudia všímali aj zakvitnuté papradie alebo tiež svetielka, mihotajúce sa v tme. Tie im totiž mali ukázať miesto, kde sa v zemi ukrýva poklad. Takýto poklad mohol nájsť len statočný človek s čistým srdcom.
MAGICKÁ NOC
K ďalším zaujímavostiam patrí napríklad aj to, že dokonca aj maslo, namútené na svätého Jána, má čarovnú moc. Ľudia tiež zvykli večer spúšťať smolou napustené kolesá dolu chotárom, aby sa očistili od všetkého zlého a škodlivého. Do kolomaže sa tiež zvykli namočiť v dedine pozbierané staré metly, ktoré sa potom zapálili a vyhadzovali do rôznych smerov a následne ich chytali za rúčky.
Pastieri tiež verili v čaro svätojánskej noci. Vybrali najkrajšiu lúku, na ktorú svoje stádo až do svätého Jána nepustili. Priviedli ho tam až v tento deň. Postavili si tu tiež kolibu zo smrekovej kôry a čečiny, vedľa najvyššieho stromu, ktorý potom ozdobili papierovými stuhami. Na salašoch sa na Jána konali veľké hostiny.
SVÄTOJÁNSKE HRMAVICE A SVETLUŠKY
Naši predkovia verili aj na černokňažníka, ktorý bol pánom silných búrok a prietrží mračien. Dokázal rozkazovať búrkam a bleskom, aj ohňom, ktoré blesky zapálili. Černokňažník vraj pil mlieko od čiernej kravy a jedol vajíčka od čiernej sliepky, ktoré si vypýtal od ich majiteľov. Ak mu ľudia vyhoveli, poradil im, ako sa majú ochrániť pred ničivými búrkami.
Na svätého Jána sa nesmelo nič sadiť, ani prať. V potoku sa však ľudia v tento deň radi okúpali. Hlavne deti sa naháňali za svätojánskymi muškami, ktoré, keď vraj chytili a nosili pri sebe, mali im nakloniť veľa šťastia.
KAPLNKA SVÄTÉHO JÁNA NEPOMUCKÉHO PRED BARBAKÁNOM
Vedeli ste, že až do začiatku 20. storočia sa nachádzala Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v priestore Mestského hradu pred Barbakánom? Neskôr ju rozobrali a premiestnili k Hronu až nakoniec ju úplne asanovali.
KAPLNKA SVÄTÉHO JÁNA NEPOMUCKÉHO NA „MALEJ“ ŽELEZNIČNEJ STANICI
Vedľa budovy Železničnej stanice – mesto, na druhom brehu Hrona, tesne pod Urpínom, stojí dodnes kaplnka, zasvätená tomu istému svätcovi, ako bola už nejestvujúca kaplnka v Mestskom hrade. Svätý Ján Nepomucký bol český svätec, ktorý zahynul ako mučeník. Bol generálnym vikárom pražského arcibiskupstva. Na smrť ho umučili 20. marca 1393 a jeho telo hodili do Vltavy.
Kaplnka pri „Malej stanici“ bola postavená v roku 1760. Neskorobaroková kaplnka, bola vyhľadávaným pútnickým miestom. Má štvorcový pôdorys, vysoký vstupný portál uzatvorený rokokovou, bohato zdobenou, kovanou mrežou. Vežičku zdobí trojramenný kríž. Vo vnútri bola umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého. Lavice, luster aj steny v kaplnke boli iluzívnou rokokovou výmaľbou od Antona Schmidta.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého je jedinou barokovou sakrálnou stavbou v Banskej Bystrici vo svojej pôvodnej podobe. Nebola totiž neskôr stavebne upravovaná. Kaplnka stála pôvodne samostatne, tu pod Urpínom. Okolo nej bolo nízke kované opletenie. Keď tu vybudovali železničnú trať, budova stanice stála najprv oproti na druhej strane. Počas prvej Československej republiky niesla stanička názov „Stanica svätého Jána“. Neskôr, v 40. rokoch 20. storočia, zvýšili násyp trate a nová budova stanice vznikla tesne vedľa kaplnky, ktorá sa dostala pod úroveň terénu.
KACHLICA S VYOBRAZENÍM SV. JÁNA
Svätý Ján patril k najobľúbenejším učeníkom Ježiša Krista a bol svedkom mnohých zázrakov. On bol ten, kto pokrstil samotného Ježiša. Svätý Ján je evanjelista – evanjelium napísal na sklonku svojho života. Zobrazovaný je s gloriolou na hlave a dlhými kučeravými vlasmi, siahajúcimi po plecia. V pravej ruke drží preloženú šatku, v ľavej ruke drží kalich, z ktorého vychádza had. Podľa legendy vypil svätý Ján jed, ktorý mu podal veľkňaz Aristodémom, ale jed ho neotrávil.
Zachované neglazované kachlice s vyobrazením svätého Jána pochádzajú z Bothárovho domu na Dolnej ulici 35 v Banskej Bystrici. Pozrieť si ich môžete v expozícii Stredoslovenského múzea v Matejovom dome.
SVÄTÝ PETER A SVÄTÝ PAVOL
O pár dní – v utorok (29. 6.) budú sláviť svoje meniny aj menovci ďalších svätcov – Petra a Pavla. Z Banskobystrickej kachliarskej dielne pochádzajú aj kachlice s ich stvárnením z konca 15. storočia. Najviac kachlíc s vyobrazením sv. Petra a Pavla sa našlo na Dolnej ulici 35 v Banskej Bystrici (v r. 1894), ale našli sa aj pri archeologickom výskume Radnice (M. Mácelová, 1997). Originály aj týchto kachlíc si môžete pozrieť v expozícii Stredoslovenského múzea v Matejovom dome.
KACHLICA S VYOBRAZENÍM SV. PETRA
Po ukrižovaní Ježiša Krista sa hlavou kresťanskej cirkvi stal jeden z jeho učeníkov – Peter. Svätý Peter zomrel mučeníckou smrťou na Vatikánskom pahorku, kde ho ukrižovali dolu hlavou. Zobrazovaný býva v jednoduchom ráme, v tunike a pápežskom rúchu so strapcami, s krátkymi vlasmi, bradou a gloriolou na hlave. V pravej ruke drží kľúč od nebeského kráľovstva a ľavú ruku má zohnutú na prsiach. Niekedy je vyobrazený s nápisovou páskou „St. Petro“. Symbolmi svätého Petra sú aj obrátený kríž, loďka a kohút.
KACHLICA S VYOBRAZENÍM SV. PAVLA
Svätý Pavol pochádzal z nábožnej židovskej rodiny a bol prvým kresťanským teológom. Pre jeho vieru bol ako rímsky občan sťatý mečom. Znázorňovaný býva s gloriolou na hlave, hustou bradou a kučeravými vlasmi siahajúcimi po plecia. V ľavej ruke drží meč, v pravej ruke preloženú šatku a klinec.