PAVOL KRIŽKO
30. máj 1841, Banská Bystrica – 25. marec 1902, Kremnica
Historik, archivár a pedagóg a významný slovenský národný dejateľ. Používal pseudonym „Tribránsky“. Narodil sa pred 180. rokmi v Banskej Bystrici, v Lazovnej ulici 12. Na mieste jeho rodného domu dnes stojí nový dom, no Pavla Križka nám pripomína tabuľa umiestnená na jeho priečelí. V Banskej Bystrici prežil mladosť a neskôr sa jeho život presunul na druhú stranu Kremnických vrchov – do Kremnice.
Poznáme ho vďaka objavu kontroverzného Velestúrskeho nápisu z Kremnických vrchov. Runový nápis, vytesaný na južnej skalnej stene vrchu Velestúr, objavil Pavol Križko v 60. rokoch 19. storočia a napísal o ňom článok „Starobylé nápisy v Kremnickom pohorí“ do Letopisu Matice slovenskej, kde ho rozlúštil takto: „Prišiel Silian od severu, sboril Kremnicu a Turovo, i všetky hrady; i bolo rokov po Turovi 280“.
Za svoj objav a preloženie nápisu sa mu však ušlo veľa urážok a osočovania a neskôr ho dokonca obvinili, že sám inscenoval výrobu nápisov a ich vytesanie do skaly.
LÁSKA K HISTÓRII
Vyučil sa za tkáča, no už ako malého chlapca ho fascinovala história. Počas štúdia v IV. ročníku na Evanjelickom gymnáziu sa pustil do štúdia záznamov rodinnej kroniky, ktorú objavil u svojho otca. Kroniku postupne doplnil o podrobné správy o svojich predkoch, ktoré si vyhľadal v cechových archívoch. Takto vznikla jeho prvá historická práca. Svoje dielo nazval „Dejiny rodiny Križko“.
Jeho profesorom na Evanjelickom gymnáziu, bol aj Ľudovít Grossmann, ktorý v ňom prebudil lásku k slovenskému folklóru.
KRIŽKO A KREMNICA
V roku 1859 dostal v Kremnici miesto organistu a učiteľa. Križko sa natrvalo presťahoval do Kremnice, kde neskôr, okrem učiteľskej pozície a miesta organistu, zastával aj funkciu účtovníka z poverenia komorského grófa Alexandra Goldbrunnera. Pôsobil aj v cirkevnom a hasičskom zbore a od roku 1880 sa postavil na čelo Kráľovskej banskej spoločnosti.
KRIŽKO (NIELEN) HISTORIK
Pavol Križko patril do skupiny zakladateľov Matice slovenskej a k jej aktívnym členom. Bol tiež jeden zo zakladajúcich členov Muzeálnej slovenskej spoločnosti, kde pôsobil ako referent pre dejepis, archeológiu a antropológiu. Pravidelne prispieval článkami do slovenských a českých časopisov. Písal prózu aj básne, ktoré boli inšpirované slovenským folklórom.
Ako historik sa vyznačoval svojim pozitivistickým prístupom a precíznym štúdiom archívneho materiálu. Zaujímal sa o históriu a dejiny Kremnice a stredoslovenských banských miest a regiónov. Do hĺbky sa venoval dejinám baníctva, mincovníctva, čo neskôr zužitkoval pri založení Múzea mincí a medailí v Kremnici. V roku 1895 bol vďaka jeho iniciatíve založený v Kremnici prvý filatelistický spolok na Slovensku.
LÁSKA K FOLKLÓRU
Vo svojej literárnej činnosti veľa čerpal z ľudových povestí. Keď si našiel chvíľku voľna, rád zašiel medzi slovenský ľud a zapisoval si príbehy, ktoré mu ľudia rozprávali. Mnohé z nich potom zaradil do zbierky Prostonárodné slovenské povesti. Napísal tiež cestopisné poznámky Cesta do Sedmohradska.
AKO MUŽ A OTEC RODINY
S prvou manželkou – Máriou, mali 5 detí. Dve dcéry a troch synov. Po jej smrti sa oženil druhý krát. Dcéra evanjelického farára zo Súlova – Katarína Križanová mu porodila ešte jedného syna. Život v rodine Križkovcov bol veselý. Radi muzicírovali, veľa čítali, milovali divadlo. Zomrel v roku 1902 po ťažkej chorobe a pochovaný je v milovanej Kremnici.
VELESTÚR, DODNES TAJOMNÝ…
Velestúr (1254,4 m) je druhým najvyšším kopcom v južnej časti Kremnických vrchov. V 16. storočí viedla popod tento, tajomstvami opradený, vrch poštová cesta medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. Vrch sa stal slávnym vďaka runovým nápisom, vytesaným do skaly, ktoré objavil Pavol Križko. Ako sme už spomenuli, svoj objav a preklad runového nápisu publikoval v Letopise Matice slovenskej. Neskôr sa objavil o niečo presnejší preklad nápisu „Prichádzajúci Silian od severu zbúral Kremnicu a Turiec a všetky hradiská v roku dvestoosemdesiat po Turícach.“
Takéto nápisy sa objavujú aj na protiľahlom kopci Smrečník, či na Dievčej skale pri Kremnici a podobný kameň, s písmom vytesaným rovnakou technikou, sa našiel tiež nad Hornými Pršanmi. Spomínajú sa však aj na Hrochoti, či na menhiroch v okolí obce Priechod.
Výlet na Velestúr, kedy bol objavený aj runový nápis, opísal vo svojom diele „Päťdesiat rokov slovenského života“ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, ktorý na Velestúr putoval spolu s Križkom.
Pavlovi Križkovi sa však za jeho objav nikdy nedostalo uznania, nápisy boli vyhlásené za falzifikáty. Za falošné ich označil kremnický katolícky farár a historik Michal Matunák, ktorý Križka obvinil z ich vytvorenia. Príbeh velestúrskych nápisov je však dodnes veľmi tajomný a možno odhaľuje oveľa ďalej siahajúcu minulosť Slovanov na našom území, ako je doteraz známe z historiografie.
- Vedeli ste, že:
- Nápisy na skalách lemujú kedysi jednu z najvýznamnejších obchodných a poštových ciest. Cesta viedla aj okolo Hostinca, ktorý si pamätá Máriu Teréziu. Toto miesto slúžilo pocestným na občerstvenie a bolo aj prepriahacou stanicou koní. Hovorí sa, že ak pocestný neopatrne ukázal, že má plný mešec, do doliny už nemusel dôjsť.
- Tajomstvo runových nápisov dodnes nie je podložené historickými dôkazmi o pravdivosti ktorejkoľvek verzie. Stále je tak možné, že nápis pochádza z obdobia spred viac ako 1700 rokov.
- Historici sa v súčasnosti prikláňajú skôr k názoru, že nápisy sú predsa len starobylé a Pavol Križko mal s ich pôvodom pravdu.
K tajomnému runovému nápisu na vrchu Velestúr vedie prekrásna turistická trasa – skvelý tip na výlet malebnou prírodou Kremnických hôr.