POZNAJTE NAŠE MESTO – 4. ČASŤ

REMESLÁ, FABRIKY A OBCHOD V MESTE

Aby mesto napredovalo, rozvíjalo sa a bohatlo, potrebuje, aby v ňom žili šikovní, pracujúci ľudia a existovali prosperujúce a stále napredujúce firmy, či väčšie fabriky. Inak tomu nebolo ani v Banskej Bystrici. Naprieč históriou bolo naše mesto, okrem baníctva, aj „mestom textilu“, „stoličkovým mestom“, či „mestom cukru a piva“, alebo „mestom zápaliek“…

MESTO TEXTILU

Zhruba od 18. storočia bolo Banská Bystrica považovaná za mesto textilu. Skvelé podmienky tu našli súkenníci. Šikovní remeselníci žili hlavne v neďalekej Radvani a aj vďaka nim sa v meste bohato rozvinula textilná súkennícka manufaktúra. Radvanskí súkenníci sa ukázali predovšetkým ako zruční modrotlačiari.

Prvú textilnú fabriku založil v meste Bohumil Sterz v roku 1725. Vyrábali sa v nej kvalitné látky, najmä niekoľko druhov súkna – nordické, gerlické, sliezke a moravské. Fabrika mala vlastnú značku, ktorou svoje produkty označovala. Vlnu na výrobu látok získavala zo všetkých okolitých žúp. Ďalšia textilná fabrika bola založená v roku 1733. Tu sa vyrábali vlnené látky – „kronraš“, čo je polovlnená tkanina v jemnej atlasovej alebo krepovej väzbe. Obe fabriky tu nepôsobili dlho, ale práve vďaka nim patrilo mestu prvenstvo v textilnej výrobe v danom období v rámci celého Slovenska.

Ďalšiu súkenku otvoril v meste Štefan Horárik v roku 1844. Keď fabriku v roku 1925 odkúpil Karol Beniač so synom, zriadili tu aj výrobu modrotlače. Takto fabrika fungovala až do roku 1948, kedy bola pričlenená k Bavlnárskym závodom V. I. Lenina v Ružomberku. „JÁN FURDÍK A SYNOVIA“ bol oficiálny názov súkenníckej dielne založenej v roku 1866. Zaoberali sa výrobou bieleho, čierneho a sivého súkna, ktoré sa používalo na výrobu kapcov, papúč, prikrývok pre nemocnice, či kúpele. V roku 1919 Ján Furdík kúpil stoličkovú továreň a prebudoval ju na súkenku. Firmu mu v roku 1948 zoštátnili a neskôr z nej vznikol pletiarsky závod „SLOVENKA“.

Prvú samostatnú slovenskú továreň na pletený a tkaný tovar – Slovenku, založil Ján Ország starší v roku 1921 v Turčianskom Svätom Martine. Na strojoch, dovezených z Anglicka, sa vyrábali hlavne pančuchy a ponožky. Oficiálny názov „SLOVENKA“ bol schválený 1. októbra 1928. Do Banskej Bystrice sa Slovenka presťahovala presne o 30 rokov od svojho založenia, v roku 1951. O 26 rokov neskôr bola Slovenka druhým najvýznamnejším textilným závodom v Československu. Na výstave „Trenčín – mesto módy“, získala v roku 1974 ocenenie „Zlatá Fatima“ a v roku 1997 ocenenie pre „Najlepšieho exportéra“. Tovar zo Slovenky vyvážali do celej Európy a krajín Sovietskeho zväzu.

STOLIČKOVÁ FABRIKA

Od roku 1874 v Banskej Bystrici fungovala fabrika na výrobu slávnych stoličiek „THONET – MUNDUS“. V rovnakom období tu fungovala aj továreň na výrobu nábytku „CISÁRSKO-KRÁĽOVSKÁ PRIVILEGOVANÁ BANSKOBYSTRICKÁ TOVÁREŇ NA NÁBYTOK Z MASÍVNEHO OHÝBANÉHO DREVA“.

V roku 1830 začal Thonet experimentovať pri výrobe stoličiek s naparovaním a ohýbaním bukového dreva, pretože sa menej štiepilo. V tomto období už vyrábal nábytok z masívneho dreva, ktorého výroba bola náročná a aj odpad bol veľký. Preto sa snažil nájsť spôsob, ako výrobu zjednodušiť a minimalizovať odpad. Tak prišla na rad dyha. V roku 1836 vzniklo boppardské kreslo, prototyp nábytku z ohýbaného vrstveného dreva, na ktoré Thonet prvý krát využil technológiu známu zo starovekého Egypta. Egypťania vyrábali nábytok vrstvením tenkých vrstiev dreva pomocou lepidla už 3000 rokov pred n. l. Thonetov ohýbaný nábytok „padol do oka“ bohatej šľachte, čo mu otvorilo dvere aj do ďalekého sveta. Firma tak získala od cisárskej kancelárie privilégiá na ohýbanie akéhokoľvek dreva. Podnik prudko expandoval a rozširoval svoje pôsobenie vďaka zakladaniu nových pobočiek.

CUKOR, OVOCIE A PIVO

V našom meste bol v roku 1831 založený jeden z prvých cukrovarov s najväčšou výrobňou v Uhorsku. Cukrovar vznikol ako podnikateľská spoločnosť mešťanov združením ich kapitálu. Vyrábal žltý cukor, sirup a rum. V tomto podniku sa nachádzal aj prvý parný kotol na území mesta.

V roku 1919 bola založená fabrika na spracovanie lesného a záhradného ovocia z horehronského regiónu „PRVÁ SLOVENSKO-ČESKÁ OVOCINÁRSKA ÚČASTINNÁ SPOLOČNOSŤ“. Neskôr sme ju poznali pod názvom „FATRA“. Vyrábali sa tu aj marmelády, lekváre, ovocné šťavy a vína. Podnik sa staral dokonca o vlastnú „škôlku“ na pestovanie, starostlivosť a šľachtenie ovocných stromov. Ovocné šťavy z Fatry sa vyvážali do Anglicka, Ameriky, Švajčiarska, Holandska, Belgicka, Maďarska, Poľska, či škandinávskych krajín. Produkcia sa neskôr rozšírila o výrobu ovocných vín z jabĺk, čučoriedok, ríbezlí a černíc a pribudla aj vlastná likérka a pálenica.

O histórii varenia zlatého moku v Banskej Bystrici sme si už niekoľko krát hovorili. Pivo sa tu varí už vyše 500 rokov. Najstaršie zmienky o varení piva siahajú do roku 1501. O dvadsať rokov neskôr si Bystričania varili tmavé pivo z jačmeňa v takmer každom dome v meste a vyvážali ho aj v sudoch mimo mesta. Okrem tmavého piva sa varilo aj svetlé pivo zo pšenice. Svetlé pivo sa varilo v meštianskych domoch a tiež v prvom mestskom pivovare. V roku 1516 sa začalo plniť do fliaš a čapovať v mestských výčapoch. Počas 17. storočia fungovalo v meste niekoľko menších pivovarov. Veľký rozmach pivovarníctva začal v meste pod Urpínom založením pivovaru „URPÍN“ v 20. storočí, na ktorého tradíciu nadviazal pivovar „URPINER“, fungujúci dodnes.

BANSKOBYSTRICKÁ KRABIČKA ZÁPALIEK

Zápalkáreň bola v Banskej Bystrici založená v roku 1850. Krabičky, do ktorých sa zápalky ukladali, najprv vyrábali z drevenej dyhy. Na týchto krabičkách boli nalepené zápalkové nálepky. Dyhové krabičky neskôr nahradili kartónové. V zápalkárni sa ročne vyrobilo 170 miliónov škatuliek so zápalkami. Denná produkcia bola 560 000 plných zápalkových krabičiek. V roku 1989 fabriku sprivatizovali a výroba zápaliek v našom meste skončila.

CEMENT A „HUNTÍKY“

K najvýznamnejším priemyselným závodom v Banskej Bystrici radíme aj „STREDOSLOVENSKÉ CEMENTÁRNE“, ktoré patrili k  najväčším a najmodernejším závodom v ČSSR.  Bystrická cementáreň bola jedinou cementárňou v krajine, ktorá vyrábala vysokohodnotný cement triedy 450. Výstavba cementární prebiehala v rokoch 1954 – 1958. Surovina sa získavala vo vápencovom lome Kostiviarska plytkou ťažbou a prevážala sa vysutou lanovkou do cementárne. Lanovka bola vybudovaná v roku 1954, merala 4 187 metrov a premávalo na nej 164 vozňov, každý o nosnosti 0,8 m³. Neskôr nosnosť zvýšili až na 1 m³. Jazda jedného vozňa z lomu do cementárne trvala 28 minút.