Radvaň pochádza približne z 13. storočia, rovnako ako mesto Banská Bystrica. Prvé písomné zmienky zaznamenávajú, že tu žili kráľovskí rybári, ktorí lovili ryby v Hrone. V roku 1287 daroval dedinu uhorský kráľ Ladislav IV. Dionýzovi – predkovi šľachtického rodu Radvanských. Rodina Radvanských si v Radvani dala v 16. storočí postaviť reprezentačný kaštieľ. V Radvani žili až do konca 2. svetovej vojny.
ODKIAĽ SA TU VZAL…
Radvančania boli od počiatku hlavne šikovní poľnohospodári a remeselníci. Darilo sa tu farbiarom, klobučníkom, nožiarom a hrebenárom, výrobcom pušného prachu, či súkenníkom. Obec tak mala perfektné predpoklady stať sa trhovým mestečkom, kde remeselníci ponúkali svoje výrobky. Najvýznamnejší remeselný trh sa v Radvani konal vždy v čase pútí. Pútnickým miestom bol aj Kostol Panny Márie na Hôrke a cez Radvaň putovali húfy pútnikov na Staré Hory. Podľa písomných záznamov sa trhy v Radvani pravidelne konali už v 14. storočí. V roku 1655 získala obec privilégium organizovať výročný jarmok v deň sviatku Narodenia Panny Márie (vtedy to bolo 8. septembra), ktoré Radvani udelil cisár Leopold I. Tento dátum je tak oficiálnym potvrdením prvého Radvanského jarmoku, hoci pod týmto názvom sa uskutočnil až o dva roky neskôr – 8. septembra 1657.
RADVANSKÝ JARMOK KEDYSI
Radvaň bola až do roku 1966 samostatnou obcou, kedy sa spolu s Kráľovou stala súčasťou Banskej Bystrice. A s ňou aj Radvanský jarmok. V minulosti boli základom jarmoku práve šiatre obchodníkov, plné rozličných remeselníckych výrobkov, ktoré si rozostavali popri ceste od Prielohu „na dolnej Radvani“, smerom cez Hradskú až k Radvanskému kaštieľu. Jarmočná ulica tak merala približne 1,5 kilometra.
Na jarmok chodili predávať aj Honťania so zeleninou a ovocím. Tekovčania a Novobančania tu predávali drevárske výrobky. Radvanský jarmok nikdy neobchádzali ani zvonkári, či remeselníci, vyrábajúci krásne drevené hračky. Dali sa tu tiež kúpiť nové časti odevu. Jarmok bol jednoducho miestom, kde ste kúpili všetko, čo vám doma chýbalo. V čase, kedy neexistovali žiadne veľké obchodné centrá, ba ani siete obchodov, trh bol jediným miestom, kde ste dostali všetko potrebné.
Jarmok sa konal od skorého rána až do neskorého večera, preto ste sa tu mohli aj do sýtosti najesť a napiť. Predajcov aj kupujúcich lákala vôňa pečených kačíc, husaciny, jaterníc, bravčoviny, či rôznych syrárskych výrobkov.
Zaujímavé je, že aj tovar, po ktorom bol na jarmoku dopyt, sa rôznymi obdobiami obmieňal. Kedysi išli „na dračku“ napríklad kolovrátky. Neskôr to bol drevený rapkáč, či hrebene od radvanských hrebenárov, ktoré sa volali grample…
AKO SA RADVANSKÝ JARMOK PRESŤAHOVAL DO MESTA
Ako sme už vyššie spomenuli, v roku 1966 sa obec Radvaň začlenila pod mesto Banská Bystrica a stala sa jeho súčasťou. Tým sa radvanské tradície preniesli do mesta a tradičný Radvanský jarmok sa stal jarmokom v meste.
Aby ste tomu správne rozumeli – je rozdiel medzi jarmokom a trhom. Trhy sa konali aj v Banskej Bystrici, pravidelne jeden krát v týždni, už od 14. storočia. Najprv bol trhovým dňom pondelok, neskôr sa ešte pridali sobota a potom aj nedeľa. Pravidelné týždenné trhy slúžili na doplnenie tovaru bežnej dennej spotreby. Ale jarmok, to bol výročný trh (z nemeckého slova Jahrmarkt, čiže doslovne: ročný trh), ktorý sa konal zvyčajne približne štyri krát do roka a bol tu dostupný tovar, ktorý sa na bežných trhoch nepredával. V období vzniku trhových a jarmočných tradícií bolo pozoruhodné, že Banská Bystrica, ako slobodné kráľovské mesto, žiadne jarmoky neorganizovala. Svoju žiadosť usporiadať jarmok adresovalo mesto panovníkovi až na konci 17. storočia, kedy prišlo v meste k výraznému úpadku baníctva a mesto sa začalo viac sústrediť na rozvoj obchodu a podporu remesiel. Ten im udelil právo usporiadať štyri jarmoky do roka, pričom jesenný sa konal 1. septembra. O niekoľko desaťročí sa mešťania snažili dosiahnuť preloženie tohto dátumu na 8. septembra a žiadali zrušiť právo Radvanskému jarmoku. No Radvaň si vďaka svojmu zemepánovi Jánovi Radvanskému svoje právo uchovala aj naďalej.
JARMOK VŠETKÝCH JARMOKOV
Aj takto sa nazýva Radvanský jarmok, ktorý, vraj pravidelne, veľmi rád navštevoval aj legendárny zbojník Juraj Jánošík. Špecifikom Radvanského jarmoku bola tradícia, kedy v posledný deň mládenci kúpili drevené varešky a plieskali nimi dievčence a mladé ženy po zadku. Drevená vareška je dodnes tradičným symbolom Radvanského jarmoku. Od roku 2011 je Radvanský jarmok súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Unikátny je aj preto, že sa nepretržite koná od spomínaného roku 1657. Mal len dve prerušenia – počas 2. svetovej vojny a v roku 2020 kvôli pandémii koronavírusu. Tento rok sa tak uskutoční v poradí 363. Radvanský jarmok.
To, že Radvanský jarmok je legendárny, dokazuje aj to, že ho vo svojich dielach neobišli spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Božena Němcová, či Jozef Gregor Tajovský. Vo svojej básni ho ospieval Andrej Sládkovič a v roku 1955 vytvoril Štefan Nosáľ s Lúčnicou úspešnú choreografiu, venovanú Radvanskému jarmoku.
Radvaň pochádza približne z 13. storočia, rovnako ako mesto Banská Bystrica. Prvé písomné zmienky zaznamenávajú, že tu žili kráľovskí rybári, ktorí lovili ryby v Hrone. V roku 1287 daroval dedinu uhorský kráľ Ladislav IV. Dionýzovi – predkovi šľachtického rodu Radvanských. Rodina Radvanských si v Radvani dala v 16. storočí postaviť reprezentačný kaštieľ. V Radvani žili až do konca 2. svetovej vojny.
- Informácie o pripravovanom 363. Radvanskom jarmoku budú dostupné už čoskoro.