SKVOSTY SLÁVNYCH ARCHITEKTOV A STAVITEĽOV

ALOIS PEIERBERGER

Staviteľ a architekt Alois Peierberger, so svojou firmou, zanechal rukopis na niekoľkých zaujímavých stavbách v Banskej Bystrici aj iných mestách, postavených začiatkom 20. storočia. V našom meste  to bol monumentálny Porgesov palác – Porges Palota, či Kamenná vila. Firma Peierberger postavila tiež tzv. mestskú hrobku na rímsko-katolíckom cintoríne a rekonštruovala dom č. 12 na Námestí SNP. Firma sa okrem stavebnej činnosti zaoberala aj ťažbou a predajom vysokokvalitného pieskovca v lome na Králikoch. Králický pieskovec sa stal vyhľadávaným stavebným materiálom v celom Rakúsko-Uhorsku. Použili ho napríklad na stavbu budovy budapeštianskeho parlamentu a mostov cez Dunaj.

VILA, KAMEŇOM VYKLADANÁ

Vila v Hornej ulici č. 69 bola postavená v roku 1920. Nachádzala sa uprostred krásnej veľkej záhrady, ktorá siahala k Rudlovskému potoku. Dnes je to pre nás celkom nepredstaviteľné, však? Alois Peierberger vilu neskôr predal rodine podnikateľa Leopolda Munelsa, ktorý v meste vlastnil likérku.
Vila, v pôvodnej podobe, plnila obytnú funkciu. Prvé a druhé nadzemné podlažie tvorili byty vyššieho štandardu, typické pre mestské reprezentačné vily. Polozapustený suterén mal hospodársku a obslužnú funkciu.
Svoje pomenovanie „Kamenná“ si vila zaslúžila vďaka vzhľadu fasády, ktorá je tvorená kamennou bosážou. Monumentálny obklad a sochárske stvárnenie priečelia vytvoril staviteľ z pieskovca, nalámaného vo vlastnom lome pri Králikoch.
Dom, nesúci znaky eklektiky a neskorej secesie, patrí k najvýznamnejším secesným pamiatkam v Banskej Bystrici. Obytnú funkciu privátneho bývania tvoril dom len prvých 20 rokov, kým bol obývaný rodinou Munelsovcov. V roku 1947 dom odkúpila Mária Chroustová a predala ho Harmaneckým papierňam. Vtedy došlo k prvým úpravám vo vile, kedy sa jej priestory upravili na niekoľko samostatných obytných jednotiek. Papierne tu ubytovávali svojich pracovníkov, ktorí boli zamestnaní v sklade papierní. Ten sa nachádzal v blízkosti železničnej stanice, odkiaľ bola vybudovaná priama železničná spojka do Harmaneckých papierní. Neskôr sa budova stala sídlom niekoľkých mládežníckych organizácií.
Najvýraznejšou rekonštrukciou, ktorá definitívne zmenila funkciu vily z obytného domu na administratívnu budovu, prešla vila po roku 1995. Rekonštrukcia na reprezentatívnu administratívnu budovu banky, sa uskutočnila na základe víťazného architektonického návrhu Branislava Somora. Z budovy sa v podstate zachovali v pôvodnom stave len obvodové múry s pôvodným architektonickým členením a stvárnením exteriéru a vonkajšie a vnútorné schodiská. Interiér budovy bol prispôsobený potrebám bankovej administratívy a tak prepojili novú zadnú časť domu na historickú prednú budovu pôvodnej vily. Medzi starou a novou častou sa nachádza terasa, ktorá obe časti budovy prepája.
Zaujímavé je, že už v pôvodnom projekte stavby kamennej vily sa predpokladalo, že sa vila stane súčasťou uličnej zástavby. To sa naplnilo v 60. rokoch minulého storočia a vila neskôr stratila aj svoj pôvodný obytný význam. Dnes je sídlom pobočky ČSOB. Stále je však krásnou a pohľad magneticky priťahujúcou stavbou, ktorú ste si už určite všimli.

PORGES PALOTA

Jedna z najzaujímavejších budov v Banskej Bystrici, je tiež dielom architekta a staviteľa Aloisa Peierbergera. Šesťpodlažná budova s pôdorysom v tvare písmena V, tvorí roh ulíc Horná a Kukučínova. V čiastočne prekrytom dvore sa nachádzajú pavlače, z ktorých sú vstupy do jednotlivých bytov. Budova má manzardovú strechu a fasádu zdobia secesné ornamenty. Pôvodne sa do budovy vstupovalo z Kukučínovej ulice, vstup spredu bol vybudovaný až oveľa neskôr.
Do 50. rokov minulého storočia bola Porges Palota najvyššou budovou v meste. A práve tu bol zabudovaný aj prvý výťah v Banskej Bystrici. Stavbu niekoľkopodlažného nájomného bytového domu si objednali manželia Porgesovci, podľa ktorých stavba nesie meno „Porgesov palác“.
Porgesovci si vybrali architektonický návrh Aloisa Peierbergera. Jeho firma začala so stavbou budovy v roku 1912 a v rovnakom roku bola budova aj dokončená. Manželia Porgesovci sa však jej dokončenia nedožili. Budovu získali Seidnerovci. Budova slúžila ako nájomný dom. Byty tu boli veľké a vzdušné, s vysokými stropmi a slnečné. Porges Palota bola atraktívna adresa, ktorú si vyberali len bohatí občania.
Počas vojny sa do jedného z bytov presťahovali manželia Karvašovci – dcéra Dominika Skuteckého, Karola so svojim manželom Ferdinandom, keď boli nútení odísť z rodinnej vily o kúsok vyššie na Hornej ulici. Po vojne sa budova dostala do správy Bytového podniku a neskôr celú budovu odkúpila Tesla, ktorá tu zariadila kancelárie. Budova prešla aj veľmi šetrnou a dôslednou rekonštrukciou, ktorá zachovala všetky dôležité prvky budovy. Navyše vznikli dva veľkopriestorové ateliéry s kanceláriami pre 39 technických pracovníkov v podkroví budovy.

JURAJ HUDEC

Staviteľ a architekt Juraj Hudec bol otec slávneho syna – architekta Ladislava Eduarda Hudeca, ktorý sa preslávil mnohými projektmi realizovaných stavieb, ktoré dali tvár Šanghaju. Juraj Hudec sa narodil do rodiny niekoľkých generácií mlynárov. V 19. storočí, dôsledkom priemyselnej revolúcie, postupne vodné mlyny mizli a tak sa po šiestich mlynárskych generáciách, Juraj rozhodol ísť novou cestou. Stal sa úspešným staviteľom. Jeho prvým zamestnávateľom bola firma Wünsch, ktorá pôsobila aj v Budapešti a Košiciach. Hudec sa výrazne podieľal na vytýčení novovznikajúcej ulice – Skuteckého. Tu s firmou Wünsch postavil budovu Banskobystrickej mestskej sporiteľne (Hungária), Budovu Uhorského kráľovského súdu (Krajský súd – Sedria), Budovu Obchodnej a priemyselnej komory (dnes Špecializovaný súd SR) a Mestskú meštiansku a obchodnú školu (ZŠ Slobodného slovenského vysielača). V roku 1902 založil vlastnú firmu s inžinierom Rosenauerom. Firma mala rozsiahle prevádzkové budovy, betonársku, stolársku a zámočnícku dielňu, sklady a prenajímala si tehelňu. Na samostatnej staviteľskej dráhe sa stal aj architektom 3 budov. Naprojektoval Budovu Četníckeho veliteľstva (Späthova vila), vlastný rodinný dom (Hudecova / Petelenova vila) a rodinný dom spoločníka Ľudovíta Rosenauera. Firma sa tiež podieľala na stavbe Riaditeľstva Uhorských kráľovských lesov, ktoré vyrástli na mieste pôvodnej budovy Kammerhofu.

SPÄTHOVA VILA

Vila na rohu ulíc Skuteckého a Kukučínovej – Skuteckého 22, bola postavená v roku 1903 ako sídlo policajného riaditeľstva. Hneď od začiatku bola projektovaná tak, aby vyhovovala budúcemu prenajímateľovi. Nikdy nemala charakter „klasickej“ vily. Okrem sídla „četníckeho veliteľstva“, tu boli služobné policajné byty a policajné sklady.
Na konci 20. rokov 20. storočia sa stal majiteľom vily podnikateľ Späth, majiteľ harmaneckej píly, podľa ktorého je budova pomenovaná.
Pozoruhodný stavebný skvost sa nachádza v reprezentatívnom vstupe do prízemnej budovy, kde uvidíte krivku železobetónového schodiska bez podpery s kovaným zábradlím. Zaujímavý je aj exteriér domu a to najmä tvar rozšírenej strechy s vyrezávanými rozetami a s maľbou v podstreší.
Budova menila viackrát majiteľa aj využitie. V roku 1995 bola zrekonštruovaná a prispôsobená na účely administratívy Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Renovačné práce s prestavbou podkrovia na výstavné priestory boli dokončené v roku 2018.
Na jar v roku 2019 bolo v Späthovej vile zriadené Centrum Ladislava Eduarda Hudeca a slávnostne otvorená expozícia venovaná tomuto skvelému architektovi a jeho otcovi Jurajovi Hudecovi. Expozícia v podkrovných priestoroch vily je zameraná na diela L. E. Hudeca, ale aj širšiemu európskemu kontextu. Projekt mapuje životnú a profesijnú dráhu otca so synom. Tiež ich vzájomný vzťah a prepojenie Banskej Bystrica a Šanghaja.

HUDECOVA VILA

Ďalšou vilou, ktorú Juraj Hudec navrhol ako architekt, bola ich rodinná vila na Skuteckého 15. Dokončená bola v roku 1906. Rodina Hudecovcov tu žila do roku 1914. Trojpodlažná vila má v exteriéri, neorenesančný vzhľad. Do budovy sa vchádza z dvoch strán – otvorenými schodiskami. Ľavým schodiskom sa vchádzalo do bytov a pracovne. Pravé schodisko pokračuje vo vnútri budovy až na tretie podlažie. Stredobodom čelnej fasády je dvojpodlažná terasa so stĺpmi s balustrádou a okná s frontónmi. Nad ľavým vstupom sa nachádza nika so sochou ženskej postavy, ktorá drží zvitok papiera. Socha, s letopočtom 1906, symbolizuje architektúru. Budovu v roku 1922 postihol požiar, ktorý výrazne zmenil tvar strechy.
Pri návrhu interiéru sa autor riadil predstavami a potrebami svojej rodiny, keďže už v čase, kedy vilu projektoval, mal štyri dcéry. Do rodiny potom ešte pribudli dvaja synovia.  Na prízemí sa nachádzali dva menšie byty a na druhom podlaží bol veľkopriestorový byt, určený pre bývanie rodiny. Zaujímavým prvkom vily bola „vnútorná veranda“, ktorá sa nachádzala na prvom aj druhom poschodí zo strany od dvora.
Vila bola umiestnená uprostred veľkej okrasnej záhrady. Smerom na sever siahali pozemky Hudecovcov až na Jesenský vŕšok a rástlo tu množstvo ovocných stromov.

Úvodná fotografia: C. A. L .E H. n. o.