„ZACHOVAŤ LESY POTOMSTVU, LEBO ONY SÚ PREDPOKLADOM UDRŽANIA ŽIVOTA NA ZEMI“
Touto, aj dnes stále aktuálnou, myšlienkou sa po celý svoj život riadil najznámejší slovenský lesník a horár, priekopník v obnove a ochrane lesov Jozef Dekret Matejovie, ktorý v lesoch okolo Banskej Bystrice pôsobil vo funkcii vrchného komorského lesmajstra a stal sa najväčšou osobnosťou lesníctva na Slovensku na prelome 18. a 19. storočia. Zaslúžene bol, spoločne s polyhistorom Matejom Belom, technikom a kartografom Samuelom Mikovínim a kultúrnym reformátorom a knihovníkom Adamom Františkom Kollárom, zaradený medzi štyri najvýznamnejšie osobnosti našej kultúry v období národného obrodenia.
(NE)OBYČAJNÝ CHLAPEC Z DOBROČE
Narodil sa 12. júla 1774 v Dobroči, jednej z 13 osád, patriacich do Čierneho Balogu. Jozefov otec Ján Decrett bol lesný robotník a neskôr lesný dozorca a strážca hrabieľ. Lásku k lesom aj prímenie zdedil Jozef Dekret Matejovie po svojom starom otcovi. Mladý Jozef vyrastal v kolíske Horehronia, v divokej a nádhernej prírode. Pochádzal z drevorubačskej rodiny a už ako mladý pochopil, že o les sa treba starať, nielen z neho brať. Po ukončení Piaristického gymnázia v Brezne pracoval v lesnej službe ako nádenník a neskôr ako horár. V roku 1807 sa stal hlavným horárom v Brezne. Mal vtedy 34 rokov. Aj keď nikdy nemal žiadne lesnícke vzdelanie, nadobudol množstvo cenných skúseností. Bol zároveň geodetom, kartografom, lesníkom, účtovníkom aj ekonómom. Prešiel toľkými praktickými stupňami lesníctva, že sa z neho stal skvelý odborník aj bez vzdelania.
V čase, keď nastúpil na lesmajsterský úrad v Banskej Bystrici, naše lesy boli sužované mohutnou holorubnou ťažbou pre potreby baníctva, hutníctva, či sklárstva. Lesy doslova mizli pred očami a menili sa na holiny. Ustupovali aj pred pastvinami, ktoré spásal dobytok. Dekreta trápili aj pomery okolo vlastníctva a využívania lesnej pôdy. Podujal sa teda zakresliť podrobné mapy lesných pozemkov. Ním zavedená pozemková kniha platila úctyhodných 150 rokov.
LESNÍK S VEĽKÝM SRDCOM
Počas svojho pôsobenia na lesmajsterskom úrade zalesnil takmer 4 000 hektárov zdevastovaných lesov a prirodzene obnovil 6 000 hektárov lesa. Uprednostňoval zmiešané porasty a vždy sa snažil o prirodzenú obnovu lesa, ak to podmienky dovoľovali. Podarilo sa mu zalesniť aj extrémne bralnaté lokality v oblasti Starých Hôr. V lesoch, ktoré zakladal, rástli smreky, borovice, smrekovce, jedle aj buky.
Lesné hospodárenie zmodernizoval zavedením píly namiesto sekery. Drevorubačov v horehronských lesoch motivoval, aby pílu používali systémom odmeňovania aj zvýšením miezd. Hlboko zakorenený humanizmus dokázal, keď presadil výrazné zmeny v sociálnom systéme pre lesných robotníkov.
Obnovovaniu lesa a zalesňovaniu zdevastovaných holí sa viaceré mestá bránili. Lesy okolo Banskej Bystrice však kvôli mohutnej ťažbe pre potreby baníctva takmer neexistovali. Mestá chceli lúky využívať ako pastviny. Často sa stávalo, že nasadené stromčeky boli zničené. Dekret sa ale nenechal zastrašiť. Škody, ktoré boli vyčíslené na 7 236 zlatých, požadoval od mesta nahradiť a nakoniec sa mu to aj úspešne podarilo.
ODVÁŽNY PRIEKOPNÍK
Dekret sa stal priekopníkom moderného lesníckeho hospodárstva a technického pokroku. Snažil sa predovšetkým o ochranu a obnovu lesov, starostlivé vyznačovanie ťažieb a efektívnu ťažbu dreva. Racionalizoval tiež výrobu dreveného uhlia, zlepšil rentabilitu lesného hospodárstva pomocou cenových úprav drevených sortimentov. Spolupracoval tiež so zahraničnými lesníckymi odborníkmi, napríklad nemeckým univerzitným profesorom Henrichom Davidom Wilkensom, či Rakúšanom Rudolfom Feistsmantelom.
J. D.Matejovie bol skvelým organizátorom. Svoje bohaté skúsenosti spracoval do inštruktážnych materiálov určených pre ťažobných majstrov. Vydal ajprotokol o svojich zalesňovacích prácach, kde pridal aj svoj životopis. Za svoju činnosť v lesníctve bol Hlavným komornogrófskym úradom vyznamenaný.
Jeho poslednou prácou bol návrh na postavenie vysokej pece v Pohronskej Polhore. Návrh stihol dokončiť. Potom však ťažko ochorel a v januári 1841 v Banskej Bystrici zomrel na ťažký zápal pľúc.
VÝNIMOČNÝ…
Dekretov životný príbeh, kedy sa z dobročského chlapca z drevorubačskej rodiny stal služobník lesa, vynikajúci komorský lesmajster, plný poctivej a obetavej práce pre les, v lese, ale aj pre tých najobyčajnejších lesných robotníkov, slúži ako inšpiratívny príbeh človeka, ktorý bol svojej práci natoľko oddaný, že sa preňho stala životným poslaním.
200-ROČNÝ LES NAD STARÝMI HORAMI A MESTSKÝ LESOPARK
Dekretov porast so stromami, ktoré dnes majú už vyše 200-rokov rastie dodnes na ploche necelých 7 hektárov kúsok nad osadou Rybô. V asi 2 km vzdialenom Hornom Jelenci sa nachádza najstarší pamätník venovaný tejto skvelej osobnosti slovenského lesníctva. Pamätník bol postavený už v roku 1913. Začína tu Lesnícky náučný chodník J. D. Matejovie, ktorý vás privedie aj do majestátneho lesa plného Dekretových obľúbených smrekov, jedlí, či borovíc.
Rozsiahle lesy, ktoré patria do Mestského lesoparku v oblasti Laskomera a Urpína, si dnes môžeme užívať vďaka umu a zásluhám tohto výnimočného lesného hospodára. J. D. Matejovie vedel, že bez lesa tu nebudeme ani my. Vážme si, čo sa mu podarilo v minulosti a z čoho čerpáme do dnešných dní. Chráňme si naše krásne a vzácne lesy. Vyberte sa spolu s rodinou na príjemnú prechádzku do lesov v okolí Banskej Bystrice a načerpajte silu z prírody.
Príjemný čas v prírode so svojou rodinou môžete stráviť napríklad prechádzkou Náučným chodníkom Serpentíny Urpín, alebo si urobíte výlet až na Hvezdáreň na Vartovke. Ak máte na výlet menej času, alebo nechcete chodiť ďaleko, už za pár minút sa dostanete na krásne miesto na Urpíne – Kalváriu.