KAROL DILLNBERGER
6. jún 1912, Banská Bystrica – 11. august 1996, Banská Bystrica
Medzinárodne uznávaný vynálezca a priekopník vysielania televízie na Slovensku. Skvelý odborník, ktorý mal registrovaných vyše 40 patentov, písal odborné knižné publikácie, napísal stovky odborných článkov a recenzií z oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Bol nositeľom Zlatej medaily – najvyššieho rozhlasového a televízneho ocenenia svetoznámej nemeckej firmy Bosh. Na jeho vedeckých prácach vyrástli generácie absolventov štúdia elektrotechniky na SVŠT a televízni technici.
KORENE V DÁVNEJ MINULOSTI
Karol pochádzal z dvoch starých banskobystrických rodov. Dillnbergerovci boli spoluzakladatelia mesta Banská Bystrica. Rodina s prastarými koreňmi – evanjelici, ktorí sa podieľali na zakladaní tamojšieho evanjelického zboru, v ktorom mali svoje pevné a trvalé miesto. Významné postavenie rodiny Dillnbergerovcov dodnes pripomínajú nápisy v banskobystrickom Chráme Božom, či nápisy na pomníkoch ich náhrobných kameňov na bystrickom evanjelickom cintoríne.
ŠTUDENTSKÉ ČASY PLNÉ ELEKTROTECHNIKY AJ MUZIKY
Karol Dillnberger sa narodil v Beniczkého dome – jednom z najkrajších domov na Námestí SNP. Tu prežil časť veľkú časť svojho života. Na jeho pamiatku je vo vstupnej hale Benického domu umiestnená pamätná tabuľa.
Mladému Karolovi učarovala elektrotechnika a rádio-inžinierstvo, ktoré úspešne vyštudoval na Vysokom technickom učení v Brne. Okrem elektrotechniky rozumel aj jemnej mechanike, výrobným technológiám a spracovaniu umelých hmôt.
Na svoje štúdium si zarábal sám – pôsobil v študentskom orchestri. Dokonale ovládal 6 hudobných nástrojov. Ako prvý dokonca priniesol do mesta pod Urpínom alt saxofon značky Köhler. Mal vlastnú hudobnú skupinu – Pipuka Jazz, s ktorou počas prázdnin usporiadavali koncerty v Banskej Bystrici aj širšom okolí. V tejto skupine pôsobili aj popredný slovenský hudobný skladateľ Tibor Andrašovan a plastický chirurg Štefan Demjen.
KEĎ „PREPADOL“ ELEKTROTECHNIKE
Elektrotechnike sa naplno venoval od roku 1930. Pôsobil na Slovensku. V Československom rozhlase sa stal vedúcim technickej kontroly všetkých rozhlasových vysielačov na území Slovenska. Absolvoval viaceré zahraničné cesty, kde okrem obohacovania svojich poznatkov z elektrotechniky, rozvíjal a pravidelne oprašoval, svoje vedomosti zo 7 cudzích rečí. Spolu s profesorom Šafránkom na Karlovej univerzite v Prahe absolvoval prednáškové turné po veľkých mestách v Československu.
ZÁZRAK MENOM TELEVÍZIA!
Dillnbergera však lákal svet televízneho vysielania. Bol prvým na Slovensku, ktorý začal experimentovať s možnosťami prenosu vzdialených televíznych vysielaní z Paríža, či Moskvy. Tieto prvé pokusy sa uskutočnili v rokoch 1946 – 1947. na vlastnoručne zhotovenom technickom zariadení sa mu podaril prvý príjem. Bolo to presne 6. júna 1947 v Banskej Bystrici. Dal tak sám sebe darček k 35. narodeninám… Zrealizoval televízne spojenie zo Sliača na Hodinovú vežu na Námestí s Banskej Bystrici. V tomto roku skonštruoval aj prvú snímaciu aparatúru televíznych programov na Slovensku. Čiže televízny prijímač. V roku 1955 predstavil Dillnberger verejnosti prvé malé televízne štúdio s vysielaním v Technickom múzeu v Košiciach.
O jeho znalosti prejavili záujem aj ozbrojené sily, on však pre vojenské účely pracovať odmietol. Naopak, vo svojej firme IDEIX, začal vyrábať krátkovlnné vysielače a prijímače vlastnej konštrukcie pre civilnú protilietadlovú obranu. Stal sa technickým vedúcim Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici.
KEĎ OPUSTIL RODNÝ KRAJ…
Karol sa v roku 1945 oženil so svojou láskou – Annou Muránskou. Narodili sa im tri dcéry – Yvona, Sylvia a Júlia. V roku 1951 musela mladá rodina opustiť ich bydlisko v Benického dome a na krátky čas sa presťahovali do malého skromného príbytku u svokrovcov v Lučatíne. Firmu IDEIX Dillnbergerovi zhabali mocnári vtedajšieho totalitného režimu.
Dillnbergerovci sa v nasledujúcom roku presťahovali z Lučatína do Bratislavy, na dnešnú Dukliansku ulicu. Naďalej bývali v skromných podmienkach – 5-členná rodina bývala v 1-izbovom byte. V Bratislave pôsobil Dillnberger vo vedení výskumného pracoviska pre elektrotechniku v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.
V rokoch 1959 – 1963 viedol centrálny výskum prijímacej televíznej techniky na Slovensku. Svojimi priekopníckymi prácami v elektrotechnike na seba upriamil pozornosť televízie. Vďaka nemu bol postavený televízny vysielač na správnom mieste – na Kamzíku a nie v strede mesta. Zároveň tiež pracoval ako technický komisár a správca vysielača v Banskej Bystrici.
ZAKÁZANÉ OVOCIE CHUTÍ NAJLEPŠIE
Dillberger bol úspešný aj na poli lekárskej elektrotechniky. Podieľal sa na vzniku mnohých lekárskych prístrojov, ktoré umožňovali nové, pokrokové liečebné terapie. Svetoznámym sa stal ako úspešný rádioamatér – vyhral viaceré medzinárodné súťaže. Bol prvým Európanom, počúvaným v USA na pásme 5 metrov.
V 60. rokoch 20. storočia sa Dillnberger stal pre mnohých obyvateľov Bratislavy a okolia najvyhľadávanejším odborníkom z oblasti televízie. Iba on vedel, ako umožniť príjem programov viedenskej televízie. A tak sa postaral o prísun informácií zo slobodného sveta do mnohých domácností v Bratislave.
Od roku 1967 začal pracovať ako výskumný inžinier vo firme Bosch v odbore káblová televízia a spoločné antény. v tom období podal vyše 300 patentových prihlášok, z ktorých viaceré firma naozaj využila.
„Po nás prídu mnohí, mladší, aj lepší, lenže málokedy prídu prví.“
(Ing. Karol Dillnberger)
PRVÉ TELEVÍZNE VYSIELANIE NA SLOVENSKU
Prvé vysielanie televízie sa uskutočnilo v štúdiu Bratislava v novembri 1956. Prvý televízny proces bol možný vďaka „starému Kamzíku“ – pôvodnému vysielaču, ktorý bol prvým základným televíznym vysielačom veľkého výkonu na Slovensku. Vysielač Kamzík, ktorý stojí na svojom mieste aj dnes, nahradil ten pôvodný v roku 1974.
65 ROKOV TELEVÍZNEHO VYSIELANIA
Prvé vysielanie bolo venované 30. výročiu rozhlasového vysielania a slávnostnému programu k tomuto jubileu v bratislavskom PKO. V programe vystupoval SĽUK. Z PKO nebola priama viditeľnosť na Kamzík, preto bolo nutné prenášať signál na budovu vysokoškolského internátu Lafranconi a odtiaľ do veže vysielača. Z Kamzíka sa signál dostal anténami do prijímačov v domácnostiach. Zaevidovaných bolo vtedy 500 televízorov – prijímačov, na celom Slovensku! Viete si to predstaviť? Dnes je takýto počet prijímačov rozmiestnený v dvoch – troch panelákoch…
V roku 1956 sa vysielalo dva dni v týždni – v stredu a v sobotu. Program začínal o piatej popoludní detskými reláciami, po nich nasledovali Rozhlasové noviny, televízne aktuality a zaujímavosti. Večerný program bol poskladaný z divadelných hier, filmov, besied alebo estrád.
Už v roku 1957 začalo štúdio vysielať každý deň okrem pondelka. V roku 1962 začalo vysielať druhé televízne štúdio, v Košiciach a Československá televízia spustila aj vysielanie v doobedňajších hodinách. V 70. rokoch bolo na Slovensku už vyše 700 000 koncesionárov – prijímateľov televízneho signálu.
Z HISTORICKÉHO KALENDÁRA TELEVÍZIE
- Prvé vysielanie Československej televízie v Prahe sa uskutočnilo 1. mája 1953
- Prvý priamy televízny prenos bol z hokejového zápasu na zimnom štadióne v Prahe 11. februára 1955
- 6. novembra 1955 V Bratislave sa začala stavať televízna veža Kamzík
- Na Silvestra v roku 1955 sa uskutočnil prvý priamy prenos zo zahraničia. Opäť to bol športový prenos zo ZOH, preteky v Cortine d´Ampezzo
- Prvé Televízne noviny prišli na scénu 1. októbra 1956 pod názvom Televízne aktuality a zaujímavosti
- O mesiac neskôr – 3. novembra 1956 začalo vysielať Televízne štúdio Bratislava
- Prvý televízny seriál sa začal vysielať 9. decembra 1959
- 25. februára 1962 začalo vysielať Televízne štúdio Košice
- Televízny areál v Mlynskej doline sa začal stavať 5. apríla 1965
- Krajová redakcia ČST Banská Bystrica bola zriadená 29. 1. 1966
- Na Valentína v roku 1970 sa uskutočnil prvý televízny prenos ČST
- 27. augusta 1974 sa začal vyrábať dabing v novom dabingovom štúdiu v Banskej Bystrici
- 25. novembra 1989 bol odvysielaný prvý priamy prenos z mítingov Nežnej revolúcie
- 18. apríla 1990 schválila vláda SR zmenu názvu Československá televízia na Slovenská televízia
Úvodná fotografia: towercom.sk