Banská Štiavnica je mesto ležiace uprostred Štiavnických vrchov a je skutočným pokladom Slovenska. Mesto sa pre svoju unikátnosť nachádza na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Dekrétom Márie Terézie z roku 1735 tu bola založená prvá banská vysoká škola, ktorá bola zároveň jedinou vysokou školou tohto druhu na svete a stala sa vzorom pre vznik neskoršej Polytechniky v Paríži. Mesto má prívlastok „strieborná Banská Štiavnica“, čo sa vzťahuje na intenzívnu ťažbu striebornej rudy s najväčším rozmachom v 16. a 17. storočí. Mesto ponúka viac ako 360 zaujímavých pamätihodností a je obkolesené prekrásnou prírodou. Do Banskej Štiavnice sa dostanete aj po značkách Barborskej cesty. Na Sitne (1009 m n. m.) – najvyššom vrchu Štiavnických vrchov je rozhľadňa, z ktorej je nádherný výhľad do širokého okolia.
Banské múzeum v prírode (skanzen) bolo sprístupnené v roku 1974 na pôvodných baniach šachty Ondrej zo 16. storočia a štôlne Bartolomej zo 16.-17. storočia. Pozostáva z povrchovej a podzemnej expozície. Na povrchu sa nachádzajú originálne stavby a stroje, podzemnú expozíciu tvoria dva hĺbkové otvory na šachte Ondrej (Bartolomej a Ján) 33 m a 45 m pod zemou. Dĺžka podzemnej trasy je 1300 m. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód od 16. storočia až po súčasnosť. Je to najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku a ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Obzvlášť atraktívna je Geologická náučná expozícia, ktorá na malej ploche prezentuje geologický vývoj Slovenska. Na geologickej mape a sedemdesiatich stanovištiach môžete vyhľadať horniny pochádzajúce z vášho rodiska. Sú tu sústredené jedinečné technické banícke pamiatky banskoštiavnického regiónu.
Glanzenberg je najnovšou sprístupnenou expozíciou Slovenského banského múzea a zároveň je to jedna z najstarších štôlní v štiavnickom regióne. Preslávili ju návštevy viacerých panovníkov (Habsburgovci) v minulosti a významných osobností v súčasnosti. Na počesť najvýznamnejších z nich sa v štôlni nachádzajú pamätné tabule. Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Štôlňa mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov.
Kammerhof podáva komplexný pohľad na históriu baníctva na Slovensku, banícku vedu, techniku, vzdelávanie na baníckej akadémii a knižnú kultúru v Banskej Štiavnici. V 16. storočí sa Kammerhof stal sídlom Hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť. Medzi najzaujímavejšie exponáty patria banské meračské zariadenia, funkčné modely vodočerpacích strojov, pôvodné slávnostné fáracie plášte z 18. storočia a banícke insígnie.