Bratislava, 9. marca 2021 – Základná umelecká škola Ľudovíta Rajtera so sídlom v bratislavskom Ružinove v spolupráci so Staromestkým centrom kultúry a vzdelávania, Pistoriho palácom v Bratislave a občianskym združením Vetrolamy pripravili zaujímavú virtuálnu výstavu s názvom „Žena v slove, slovo v žene“. Vzhľadom na existujúce protiepidemické opatrenia sa vernisáž uskutoční 10. marca o 16:00 netradičným spôsobom ako Live Stream dostupná na YouTube kanáli a FB ZUŠ Ľudovíta Rajtera. Škola poôsobí pod vedením riaditeľky Eriky Fáberovej. Kurátorkou výstavy je Mgr. art. Lívia Kožušková, ArtD.
Vystavené diela sú prácami absolventiek výtvarného odboru školy a ich mentorky. Divák sa stretne s viacerými formami výtvarného prejavu autoriek, napríklad v podobe grafík, akvarelov, či kaligrafií na ručný japonský papier. Nosnou sa však stala cielene zvolená výtvarná technika kyanotypie, ktorá umožnila manipuláciu a pohrávanie sa s písmenami alebo ich časťami v rôznych kompozičných riešeniach, ktorých cieľom je navodzovať v divákovi zvedavosť texty „prečítať“. Predstavujú voľnú interpretáciu písaného textu a každé z nich je spojené s osobným príbehom autorky. Automatizmy spojené s opakovaním grafém, opakujúce sa vizuálne prvky písma symbolizujú sled situácií v bežnom živote, ktoré sa rovnako vrstvia, prelínajú, gradujú a jednoducho sa dejú.
„Štúdium pre dospelých na ZUŠ Ľudovíta Rajtera je kreatívnym podhubím, kde sa stretávajú výtvarníčky-amatérky s najrôznejšími príbehmi za jedným stolom. Celý príbeh tejto výstavy vznikal ešte pred dvoma rokmi na hodinách výtvarnej výchovy. Technikou viazania a šitia kníh sme sa plynule prepracovali k slovu a písmu. Začali vznikať hry s písaným slovom a kaligrafiou. Voľné listy, písmo, slovo…“ hovorí kurátorka.
„Každá z nás žije život rozbehaný v čase a priestore, zahltená každennými povinnosťami. Práve ateliér je miestom stretávania sa, miestom spoločných rozhovorov a uvoľnenia sa v podobe samotnej tvorby,“ pokračuje „Písmo ako obraz, nečitateľné slová a voľné zápisky sa stali nosnou témou nastávajúceho semestra. Po stránke obsahovej sme sa zamerali na vyjadrenie osobného príbehu autorky formou voľne písaných textov, pre výtvarníka zrozumiteľných, no pre oko diváka nečitateľných. Videné, no nikdy nie dešifrované. Forma denníkového záznamu je intímnou spoveďou ženy. Jeho úlohou je tajiť a skrývať pred svetom vyznania, zahaľovať túžby, ktoré možno vždy zostanú len na papieri a preto sa aj denníky skrývali a zamykali zámkou na kľučik.“
Kým zvyčajne sa v umeleckom svete formujú generačné zoskupenia, táto skupina výtvarníčok je generačne prierezovou skupinou: jej najmladšia členka má 23 a najstaršia 65 rokov. Práve v tom je však aj výhoda tejto skupiny: pohľad na život, svet a vzťahy v kontinuite a v stálej premene. Napriek takejto premene, napriek všetkým zmenám v dynamike v spoločnosti, rozvoju techniky, technológií a komunikačných možností, zážitok a citový prežitok žien zostáva rovnaký: radosť, bolesť, šepot srdca, výkrik, nádeje, intimita…
Kontakt: Mgr. art. Lívia Kožušková, ArtD., mobil: 0904100767 e-mail: liviakozuch@gmail.com
