Thurzov dom patrí k najstarším zachovaným svetským stavbám v Banskej Bystrici. Prvé zmienky o ňom nachádzame v archívnych prameňoch už v roku 1495, kedy banský ťažiar Ján Thurzo z Betlanoviec kúpil od richtára Jána Langa z Rožňavy dva domy situované na banskobystrickom námestí. Ján Thurzo nechal tieto dva domy spojiť prestavbou a tak vznikol na námestí reprezentačný dom, ktorý sa stal na dlhé roky sídlom Thurzovsko-Fuggerovskej obchodnej spoločnosti. Dnešnú podobu dom získal pri prestavbe v 2. polovici 16. storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou, tzv. sgrafito na fasáde.
Od začiatku 20. storočia prízemné priestory Thurzovho domu začali slúžiť hlavne pre obchodné účely, čo sa výrazne prejavilo na tvare a najmä počte okien. Na nepoznanie zmenená Zelená sieň so svojimi sčasti zničenými, sčasti znehodnotenými nástennými maľbami slúžila jednému z jej majiteľov aj ako udiareň.
Vojnové udalosti zo začiatku roka 1945 zmenili podobu banskobystrického sídla Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Po zásahu nevybuchnutou leteckou bombou sa zrútila strecha a s ňou aj všetky klenby nad druhým poschodím spolu s časťou dvornej fasády. Kedysi pyšný meštiansky dom, priam čítanková ukážka svetskej renesančnej architektúry, sa zmenil na ruinu, ktorá čakala na naplnenie svojho osudu – demoláciu. Doslova v hodine dvanástej, keď už bol vydaný aj výmer na zbúranie, dochádza k nečakanému zvratu udalostí. Objavenie nástenných malieb v Zelenej sieni bolo jedným z rozhodujúcich dôvodov na zastavenie plánovanej asanácie celého domu.
Po rozsiahlej pamiatkovej obnove objektu, na ktorom sa okrem vojnových udalostí podpísal aj zub času, bola v priestoroch Thurzovho domu 28. augusta 1958 sprístupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia. Ďalšie dve expozície Stredoslovenského múzea sa nachádzajú v Matejovom dome a v Tihányiovskom kaštieli.
