Tihányiovský kaštieľ sa prvý krát spomína v 16. storočí. Postavený bol na zvyškoch zaniknutej kúrie rodiny Nevéry, ktorá v tej dobe vlastnila rozsiahle pozemky na území Kráľovej a Radvane. Od polovice 17. storočia majetky rodiny Nevéryovcov skupovali členovia ďalšieho významného šľachtického rodu – Radvanskí. V 18. storočí bol kaštieľ v majetku Radvanských vedený ako Kamenicza. Rezidencia sa na kaštieľ premenila na konci 18. storočia, kedy ju takto prestaval vtedajší majiteľ Tomáš Gerhadt mladší. Po jeho smrti zdedili majetok jeho dve sestry – vdova po Jánovi Tihányim – Terézia a manželka Františka Máriássyho – Kristína. Sestry si majetok rozdelili na polovice. Terézia získala Kráľovú s podielmi vo Zvolenskej a Hontianskej stolici a Kristíne pripadli majetky v Spišskej a Zemplínskej stolici.
Terézia Gerhadtová prišla do Kráľovej v roku 1828 a jej oficiálnym sídlom sa stal Tihányiovský kaštieľ. Budovu našla v poškodenom a zanedbanom stave, postarala sa však o jeho obnovu a rozsiahlu rekonštrukciu. Na pamiatku prestavby nechala Terézia do steny kaštieľa osadiť pamätnú tabuľku s textom „Exaedificavit Theresia Gerhart 1830“. Po jej smrti sa jediným dedičom stal jej syn, advokát Ignác Tihányi. Kaštieľ potom prešiel ďalšou rozsiahlou prestavbou, kedy bolo nadstavené podlažie, budovu sčasti rozšírili a podpivničili, čím kaštieľ nadobudol pôdorys kríža. Tieto prestavby sa pripisujú Ignácovi, alebo jeho synovi Dionýzovi.
Počas 2. svetovej vojny bol aj Tihányiovský kaštieľ výrazne poškodený, podkrovie úplne vyhorelo. Kaštieľ ostal na dlhé roky vo veľmi zlom stave. K rozsiahlej rekonštrukcii prišlo až v rokoch 1974 – 1988, aby v nasledujúcom roku, 5. 12. 1989, otvoril kaštieľ svoje brány ako prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea.
Stála expozícia pod názvom „Príroda Stredného Slovenska“ prezentuje flóru a faunu, skameneliny, horniny a minerály Stredného Slovenska. Návštevníci majú možnosť spoznať najvýznamnejšie prírodné i umelé ekosystémy, ale aj najstaršiu mineralogickú zbierku Samuela Bothára, historický herbár Augusta Junkera, vzácnu zbierku motýľov Jána Patočku, či prvý a jediný exemplár rybára dlhochvostého na Slovensku.
V kaštieli sa tiež konajú rôzne ďalšie výstavy, tvorivé dielne a podujatia zamerané na rodiny s deťmi, s dôrazom na prírodovedné zameranie expozície. Ďalšie dve expozície Stredoslovenského múzea sa nachádzajú v Thurzovom dome a Matejovom dome.
Vedeli ste že…
- Radvaň sa v písomných dokumentoch spomína už v roku 1260 ako „Roduan“, pomenovaná podľa šľachtica s týmto menom. Obec bola domovom kráľovských rybárov a neskôr remeselníkov, predovšetkým súkenníkov a hrebenárov. Pôsobili tu aj klobúčnici, nožiari a výrobcovia pušného prachu.
- Kráľová sa ako samostatná obec spomína v roku 1264 ako „Villa reginalis Querali“ – Kráľovská osada.
- Na území Radvane a Kráľovej, kde dodnes stojí aj Tihányiovský kaštieľ, sa nachádzali ďalšie tri kaštiele. Najstarším z nich bol Soví hrad, ktorý dnes už neexistuje. Najreprezentatívnejším z nich je Radvanský kaštieľ, postavený v centre obce, ktorý bol hlavným sídlom rodiny Radvanských. Tretí kaštieľ – Bárczyovský, tiež stojí aj dnes, ale je vo veľmi kritickom stave.
