Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je pokračovateľkou Mestskej verejnej knižnice v Banskej Bystrici, ktorá bola založená v roku 1926. Ako prvý knihovník pôsobil v knižnici Karol Kiszely, bývalý profesor gymnázia a známy orientalista, ktorý bol členom domácich i zahraničných vedeckých spoločností. Základ knižničného fondu tvoril dar ministerstva školstva. Knižnica dostala prvých 200 kníh. Prvým „sídlom“ knižnice sa stala malá zasadacia miestnosť mestského domu.
Z Mestskej verejnej knižnice sa v roku 1951 stala Krajská ľudová knižnica. V roku 1952 už pôsobila ako krajská, okresná a mestská knižnica, v budove bývalého učiteľského ústavu v terajšej Kapitulskej ulici. V roku 1962 získala knižnica od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave neúplnú zbierku noriem a od Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe niekoľko tisíc patentových spisov. Od tohto roku sa zbierky špeciálnej literatúry priebežne dopĺňali a knižnica začala pôsobiť aj vo funkcii Oblastného strediska pre normy a patenty. Významnou udalosťou v dejinách knižnice bolo získanie práva povinného výtlačku československej knižnej, časopiseckej a novinovej produkcie od 1. júla 1963. Štatút vedeckej knižnice získala vtedajšia Krajská ľudová knižnica 1. júla 1969 a prešla pod priame riadenie Ministerstva kultúry SSR.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici so špecializovaným organizačným útvarom Literárnym a hudobným múzeom je kultúrnou, informačnou, zberateľskou, vedeckou a vzdelávacou inštitúciou v oblasti knižničnej, bibliografickej, literárno-múzejnej, hudobno-múzejne, kultúrno- vzdelávacej a vydavateľskej činnosti.
